Brusel 23. februára (TASR) - Belgický Senát sa dnes už po druhý raz v tomto mesiaci zaoberá témou náhradného materstva, ktoré v krajine nie je upravené žiadnou legislatívou. V Belgicku táto prax nie je zakázaná, ale nie je uzákonené ani jej vykonávanie.

Poslanci hornej komory parlamentu dnes vypočúvajú odborníkov na tému náhradného materstva. Vynosenie dieťaťa náhradnou matkou je v krajine tolerované a praktizované len v troch pôrodníckych centrách, ktoré však zaviedli prísne etické pravidlá.

Senát chce aj napriek tomu viac regulácie a dôraznejšiu kontrolu, ktorá by dala odpoveď na otázky, napríklad ako sú chránené náhradné matky a či náhradné materstvo môže byť otvorené aj pre homosexuálne páry.

Prieskum EÚ z roku 2013 (ešte pred vstupom Chorvátska) naznačil, že v členských štátoch Európskej únie sú zákony v tejto oblasti rozmanité, dajú sa však identifikovať tri hlavné skupiny: krajiny, ktoré zakazujú náhradné materstvo, tie, ktoré vynosenie dieťaťa cudzou ženou tolerujú, a nakoniec štáty, ktoré náhradné materstvo slobodne umožňujú, ale nikdy za komerčným účelom.

Do prvej skupiny krajín zakazujúcich náhradné materstvo patria Bulharsko, Francúzsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Sedemnásť krajín EÚ túto možnosť toleruje alebo nezakazuje: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Iba dva štáty náhradné materstvo otvorene povoľujú: Grécko a Spojené kráľovstvo.

V Belgicku sa centrá, ktoré túto činnosť prevádzkujú, riadia vlastnými pravidlami vzhľadom na absenciu konkrétnej právnej úpravy v tejto oblasti. Candice Autinová z centra pre asistovanú reprodukciu v bruselskej Nemocnici svätého Petra pre televíznu stanicu RTBF uviedla, že zmluvy uzatvorené s cieľom vynosenia dieťaťa náhradnou matkou nemajú žiadnu právnu platnosť a sú založené hlavne na dôvere medzi zúčastnenými stranami.

Obe strany, rodičia, ktorí chcú mať dieťa prostredníctvom náhradnej matky, i samotná náhradná matka, musia na tento úkon najskôr prejsť psychologickými rozhovormi. Ak všetko dobre dopadne, nastávajúci otec musí uznať dieťa za svoje ešte počas tehotenstva náhradnej matky, tá sa zároveň musí vzdať svojich práv voči dieťaťu, ktoré vynosí, až potom biologická matka dieťaťa môže prijať vynosené dieťa za svoje.

V Belgicku nie je náhradné materstvo, aj v dôsledku chýbajúcich zákonov, rozšíreným spoločenským javom. V Nemocnici svätého Petra prišlo od roku 1997 touto cestou na svet iba 20 detí.