Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lídri členských krajín v noci na piatok nedosiahli dohodu o revízii dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2024 - 2027, čo je spojené aj s novou finančnou pomocou pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 15. decembra (TASR) - Dohoda o finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur sa môže uskutočniť začiatkom budúceho roka. Povedal to v piatok ráno belgický premiér Alexander De Croo pred začatím druhého dňa summitu EÚ. Belgicko od 1. januára preberie predsedníctvo v Rade EÚ a v tejto pozícii bude "zmierovateľom" medzi krajinami s odlišnými názormi, informuje bruselský spravodajca TASR.
Lídri členských krajín v noci na piatok nedosiahli dohodu o revízii dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2024 - 2027, čo je spojené aj s novou finančnou pomocou pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dohodu zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý odmietol aj kompromisné návrhy na navýšenie dlhodobého rozpočtu predložené predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
"Potrebujeme sa na tom dohodnúť všetkých 27 krajín, bohužiaľ to nebolo možné. O pár týždňov by sme sa k tomu mohli dostať," povedal De Croo. Naznačil, že Belgicko sa v rámci rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ bude snažiť uzavrieť dohodu o dodatočnom navýšení sedemročného rozpočtu už v prvých týždňoch nového roka.
De Croo sa vyjadril aj k piatkovej agende summitu. Rokovať sa bude o európskej bezpečnosti, migrácii a náročnejšie debaty sa očakávajú o situácii na Blízkom východe, kde v Pásme Gazy prebieha konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas.
"Myslím si, že súčasťou pozície, ku ktorej sa dnes dostávame, je žiadať Izrael o maximálnu zdržanlivosť," vyhlásil De Croo. Vyjaril nádej, že lídri dospejú k spoločnej pozícii, ktorá zahŕňa aj prepustenie izraelských rukojemníkov držaných Hamasom a zabezpečenie trvalého humanitárneho prístupu do konfliktnej zóny.
Podľa belgického premiéra došlo k "príliš veľkému ľudskému utrpeniu" a situácia v Pásme Gazy sa veľmi zhoršila od októbrového summitu EÚ.
Belgicko spolu so Španielskom, Írskom a Maltou ešte pred summitom požiadali o "serióznu diskusiu" o situácii v Pásme Gazy.
Belgická federálna vláda minulý týždeň zakázala na svoje územie vstup izraelským osadníkom zo Západného brehu Jordánu, ktorí sa správajú násilne na okupovaných územiach, a chce, aby tento zákaz presadili aj ostatné krajiny schengenského priestoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lídri členských krajín v noci na piatok nedosiahli dohodu o revízii dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2024 - 2027, čo je spojené aj s novou finančnou pomocou pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dohodu zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý odmietol aj kompromisné návrhy na navýšenie dlhodobého rozpočtu predložené predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
"Potrebujeme sa na tom dohodnúť všetkých 27 krajín, bohužiaľ to nebolo možné. O pár týždňov by sme sa k tomu mohli dostať," povedal De Croo. Naznačil, že Belgicko sa v rámci rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ bude snažiť uzavrieť dohodu o dodatočnom navýšení sedemročného rozpočtu už v prvých týždňoch nového roka.
De Croo sa vyjadril aj k piatkovej agende summitu. Rokovať sa bude o európskej bezpečnosti, migrácii a náročnejšie debaty sa očakávajú o situácii na Blízkom východe, kde v Pásme Gazy prebieha konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas.
"Myslím si, že súčasťou pozície, ku ktorej sa dnes dostávame, je žiadať Izrael o maximálnu zdržanlivosť," vyhlásil De Croo. Vyjaril nádej, že lídri dospejú k spoločnej pozícii, ktorá zahŕňa aj prepustenie izraelských rukojemníkov držaných Hamasom a zabezpečenie trvalého humanitárneho prístupu do konfliktnej zóny.
Podľa belgického premiéra došlo k "príliš veľkému ľudskému utrpeniu" a situácia v Pásme Gazy sa veľmi zhoršila od októbrového summitu EÚ.
Belgicko spolu so Španielskom, Írskom a Maltou ešte pred summitom požiadali o "serióznu diskusiu" o situácii v Pásme Gazy.
Belgická federálna vláda minulý týždeň zakázala na svoje územie vstup izraelským osadníkom zo Západného brehu Jordánu, ktorí sa správajú násilne na okupovaných územiach, a chce, aby tento zákaz presadili aj ostatné krajiny schengenského priestoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
