Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda je bez zastúpenia frankofónnych socialistov (PS) expremiéra Elia Di Rupa.
Autor TASR
Brusel 11. októbra (TASR) - Belgická nová stredopravá vláda pod vedením frankofónneho liberála a zástancu voľného trhu Charlesa Michela dnes zložila slávnostnú prísahu do rúk kráľa Filipa.
Skončila sa tak vyše štvormesačná patová situácia po parlamentných voľbách, informovali tlačové agentúry AP a DPA.
Napriek zdrvujúcemu víťazstvu nacionalistov z Novej flámskej aliancie (N-VA) vo voľbách dovolila táto strana francúzsky hovoriacemu politikovi postaviť sa do čela jazykovo rozdelenej krajiny už druhýkrát po sebe. Koaličná vláda pozostávajúca zo štyroch strán bude podporovať propodnikateľskú politiku, ktorú líder N-VA Bart De Wever už dlho presadzoval ako protipól politiky bývalej socialistickej vlády.
Nový premiér Michel zložil do rúk kráľa Filipa prísahu spolu s 13 ministrami a štyrmi štátnymi tajomníkmi.
Trom stranám holandsky hovoriacich Flámov a Michelovej frankofónnej liberálnej strane Reformné hnutie (MR) trvalo až do piatka 10. októbra, kým si podelili portfóliá vo vláde, pričom post ministra zahraničných vecí zostal aj naďalej ostrieľanému Didierovi Reynersovi z MR.
Celkovo teda novú belgickú federálnu vládu tvorí frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR), flámski kresťanskí demokrati (CD&V), flámski liberáli (Open VLD) a prvýkrát aj Nová flámska aliancia (N-VA).
Vláda je bez zastúpenia frankofónnych socialistov (PS) expremiéra Elia Di Rupa.
Niekoľko hlavných portfólií dostala Nová flámska aliancia (N-VA), ktorá vyšla z májových parlamentných volieb ako najsilnejšia zo všetkých strán.
Jan Jambon sa stal ministrom vnútra; Johan Van Overtvelt má na starosti portfólio financií a Steven Vandeput bude riadiť ministerstvo obrany.
Kresťanský demokrat Kris Peeters bude dohliadať na ministerstvo hospodárstva a práce.
Vláda plánuje zaviesť reformy, ktoré umožnia zvýšenie veku pre odchod do dôchodku zo 65 na 67 rokov do roku 2030. Kabinet sa bude snažiť uplatniť určité úsporné opatrenia a nájsť približne osem miliárd eur, aby dosiahol vyrovnaný rozpočet do roku 2018.
Posledným kameňom úrazu niekoľkotýždňových rokovaní štyroch politických strán bola práve podoba budúceho federálneho rozpočtu, kde nová vláda musí prihliadať na výzvy zo strany Európskej komisie a tiež na tlak domácej verejnosti, nespokojnej s pokračovaním úspornej rozpočtovej politiky.
Skončila sa tak vyše štvormesačná patová situácia po parlamentných voľbách, informovali tlačové agentúry AP a DPA.
Napriek zdrvujúcemu víťazstvu nacionalistov z Novej flámskej aliancie (N-VA) vo voľbách dovolila táto strana francúzsky hovoriacemu politikovi postaviť sa do čela jazykovo rozdelenej krajiny už druhýkrát po sebe. Koaličná vláda pozostávajúca zo štyroch strán bude podporovať propodnikateľskú politiku, ktorú líder N-VA Bart De Wever už dlho presadzoval ako protipól politiky bývalej socialistickej vlády.
Nový premiér Michel zložil do rúk kráľa Filipa prísahu spolu s 13 ministrami a štyrmi štátnymi tajomníkmi.
Trom stranám holandsky hovoriacich Flámov a Michelovej frankofónnej liberálnej strane Reformné hnutie (MR) trvalo až do piatka 10. októbra, kým si podelili portfóliá vo vláde, pričom post ministra zahraničných vecí zostal aj naďalej ostrieľanému Didierovi Reynersovi z MR.
Celkovo teda novú belgickú federálnu vládu tvorí frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR), flámski kresťanskí demokrati (CD&V), flámski liberáli (Open VLD) a prvýkrát aj Nová flámska aliancia (N-VA).
Vláda je bez zastúpenia frankofónnych socialistov (PS) expremiéra Elia Di Rupa.
Niekoľko hlavných portfólií dostala Nová flámska aliancia (N-VA), ktorá vyšla z májových parlamentných volieb ako najsilnejšia zo všetkých strán.
Jan Jambon sa stal ministrom vnútra; Johan Van Overtvelt má na starosti portfólio financií a Steven Vandeput bude riadiť ministerstvo obrany.
Kresťanský demokrat Kris Peeters bude dohliadať na ministerstvo hospodárstva a práce.
Vláda plánuje zaviesť reformy, ktoré umožnia zvýšenie veku pre odchod do dôchodku zo 65 na 67 rokov do roku 2030. Kabinet sa bude snažiť uplatniť určité úsporné opatrenia a nájsť približne osem miliárd eur, aby dosiahol vyrovnaný rozpočet do roku 2018.
Posledným kameňom úrazu niekoľkotýždňových rokovaní štyroch politických strán bola práve podoba budúceho federálneho rozpočtu, kde nová vláda musí prihliadať na výzvy zo strany Európskej komisie a tiež na tlak domácej verejnosti, nespokojnej s pokračovaním úspornej rozpočtovej politiky.
