Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Belgicko plány osláv nezmení. Obmedzenia sa však budú týkať dopravy a osobných vecí. Ľudia majú doma nechať kabelky a batohy a spolupracovať s bezpečnostnými zložkami pri kontrolách.
Autor TASR
Brusel 19. júla (TASR) - Belgicko sa pripravuje osláviť svoj štátny sviatok Deň Belgicka podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Hlavné body osláv štátneho sviatku sú tradičné: slávnostná omša Te Deum, vojenská prehliadka, koncerty v Bruseli, veselice v ďalších mestách. Program osláv v roku 2016 sa podľa doterajších správ webovej stránky Belgického kráľovstva a médií nemení. V Bruseli budú zvýšené bezpečnostné opatrenia a obmedzená doprava so zátarasami.
Po teroristickom útoku zo 14. júla vo Francúzsku v čase štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily v meste Nice na Azúrovom pobreží, pri ktorom Francúz tuniského pôvodu Mohamed Lahouaiej Bouhlel (Muhammad Lahwajidž Búhlál) nákladným autom vrážal do ľudí a najmenej 84 osôb vrátane detí usmrtil, expert na kriminalitu a terorizmus v Belgicku Brice De Ruyver pre bruselské médiá v holandskom jazyku Bruzz vyslovil názor, že "aktivity počas belgického štátneho sviatku treba zvážiť". Brice De Ruyver to uviedol v obavách, aby sa čin z Nice nestal inšpiráciou pre extrémistov v Bruseli.
Belgický minister vnútra Jan Jambon na druhý deň po útoku v Nice pre belgické médiá zdôraznil, že "Mesto Brusel požiadalo o policajné posily z federálnych útvarov a dostalo ich". Ministerstvo vnútra v Bruseli oznámilo, že program 21. júla bude zachovaný.
Už 20. júla sa kráľ Filip s manželkou Mathildou, princeznou Astrid a princom Lorenzom zúčastnia na koncerte v Paláci krásnych umení v Bruseli. V deň štátneho sviatku, 21. júla, kráľ Filip s manželkou Mathildou sa prídu modliť na slávnostnú omšu Te Deum do Katedrály sv. Michala a sv. Guduly v belgickom hlavnom meste. Princezná Astrid s princom Lorenzom budú na omši Te Deum v meste Arlon, princ Laurent v Hasselte. V popoludňajších hodinách si kráľovská rodina pozrie vojenskú prehliadku v Bruseli.
Na podujatiach, napríklad aj na Národnom bále 20. júla či na Národnej reštaurácii 21. júla, budú bezpečnostné zložky vykonávať kontroly v súlade s prijatými sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Hovorca polície v obci Ixelles v Bruselskom regióne Christian De Coninck vyzval všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na oslavách štátneho sviatku, aby "nechali doma kabelky a batohy a spolupracovali s príslušníkmi bezpečnostných síl pri kontrolách." V hlavnom meste krajiny budú platiť dopravné obmedzenia a budú rozmiestnené zátarasy.
Štátny sviatok Deň Belgicka, resp. Sviatok Belgicka, pripadá na 21. júla a viaže sa k dátumu 21. júla 1831, keď v Bruseli zložil ústavný sľub Leopold, zakladateľ sasko-kobursko-gothajskej dynastie.
Belgicko v septembri 1830 vyhlásilo nezávislosť od Holandského kráľovstva. Belgickou revolúciou sa skončila existencia Kráľovstva holandského, ktoré v jednom štáte tvorili Belgicko a Holandsko. V Bruseli vznikla 26. septembra dočasná vláda, zvolení boli členovia Národného kongresu. Vypracovali ústavu, v ktorej sa konštatovalo, že Belgicko je dedičná a parlamentná monarchia s ministerskou zodpovednosťou. Za kráľa zvolili Leopolda, zakladateľa sasko-kobursko-gothajskej dynastie. Po tom, ako 21. júla 1831 zložil v Bruseli ústavný sľub, nastúpil na trón pod menom Leopold I. Ten deň sa zo zákona prijatého 27. mája 1890 stal belgickým štátnym sviatkom.
Po teroristickom útoku zo 14. júla vo Francúzsku v čase štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily v meste Nice na Azúrovom pobreží, pri ktorom Francúz tuniského pôvodu Mohamed Lahouaiej Bouhlel (Muhammad Lahwajidž Búhlál) nákladným autom vrážal do ľudí a najmenej 84 osôb vrátane detí usmrtil, expert na kriminalitu a terorizmus v Belgicku Brice De Ruyver pre bruselské médiá v holandskom jazyku Bruzz vyslovil názor, že "aktivity počas belgického štátneho sviatku treba zvážiť". Brice De Ruyver to uviedol v obavách, aby sa čin z Nice nestal inšpiráciou pre extrémistov v Bruseli.
Belgický minister vnútra Jan Jambon na druhý deň po útoku v Nice pre belgické médiá zdôraznil, že "Mesto Brusel požiadalo o policajné posily z federálnych útvarov a dostalo ich". Ministerstvo vnútra v Bruseli oznámilo, že program 21. júla bude zachovaný.
Už 20. júla sa kráľ Filip s manželkou Mathildou, princeznou Astrid a princom Lorenzom zúčastnia na koncerte v Paláci krásnych umení v Bruseli. V deň štátneho sviatku, 21. júla, kráľ Filip s manželkou Mathildou sa prídu modliť na slávnostnú omšu Te Deum do Katedrály sv. Michala a sv. Guduly v belgickom hlavnom meste. Princezná Astrid s princom Lorenzom budú na omši Te Deum v meste Arlon, princ Laurent v Hasselte. V popoludňajších hodinách si kráľovská rodina pozrie vojenskú prehliadku v Bruseli.
Na podujatiach, napríklad aj na Národnom bále 20. júla či na Národnej reštaurácii 21. júla, budú bezpečnostné zložky vykonávať kontroly v súlade s prijatými sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Hovorca polície v obci Ixelles v Bruselskom regióne Christian De Coninck vyzval všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na oslavách štátneho sviatku, aby "nechali doma kabelky a batohy a spolupracovali s príslušníkmi bezpečnostných síl pri kontrolách." V hlavnom meste krajiny budú platiť dopravné obmedzenia a budú rozmiestnené zátarasy.
Štátny sviatok Deň Belgicka, resp. Sviatok Belgicka, pripadá na 21. júla a viaže sa k dátumu 21. júla 1831, keď v Bruseli zložil ústavný sľub Leopold, zakladateľ sasko-kobursko-gothajskej dynastie.
Belgicko v septembri 1830 vyhlásilo nezávislosť od Holandského kráľovstva. Belgickou revolúciou sa skončila existencia Kráľovstva holandského, ktoré v jednom štáte tvorili Belgicko a Holandsko. V Bruseli vznikla 26. septembra dočasná vláda, zvolení boli členovia Národného kongresu. Vypracovali ústavu, v ktorej sa konštatovalo, že Belgicko je dedičná a parlamentná monarchia s ministerskou zodpovednosťou. Za kráľa zvolili Leopolda, zakladateľa sasko-kobursko-gothajskej dynastie. Po tom, ako 21. júla 1831 zložil v Bruseli ústavný sľub, nastúpil na trón pod menom Leopold I. Ten deň sa zo zákona prijatého 27. mája 1890 stal belgickým štátnym sviatkom.
