Hranice medzi Belgickom a Francúzskom, ktoré sa tiahnu v dĺžke 620 kilometrov, boli ustanovené Kortrijskou zmluvou, podpísanou v roku 1820 po Napoleonovej porážke pri Waterloo o päť rokov skôr.
Autor TASR
Brusel 4. mája (TASR) - Belgický farmár vyvolal údiv a pobavenie, keď mierne upravil hranicu svojej krajiny s Francúzskom. Miestny nadšenec histórie si počas prechádzky lesom všimol, že jeden hraničný kameň, označujúci belgicko-francúzske pomedzie, je posunutý o 2,3 metra.
Farmár, ktorého zrejme hnevala táto prekážka stojaca v ceste jeho traktoru, presunul hraničný kameň na francúzske územie. Incident však nevyvolal medzinárodný spor, ale len pobavenie na oboch stranách hranice.
"Belgicko zväčšil a Francúzsko zmenšil, to nie je zlá myšlienka," komentoval s humornou nadsádzkou David Lavaux, starosta belgickej obce Erquelinnes pre francúzsku stanicu TF1.
Hranice medzi Belgickom a Francúzskom, ktoré sa tiahnu v dĺžke 620 kilometrov, boli ustanovené Kortrijskou zmluvou, podpísanou v roku 1820 po Napoleonovej porážke pri Waterloo o päť rokov skôr. Líniu medzi krajinami označili hraničnými kameňmi, ktoré odvtedy zostali na svojom mieste.
"Bol som šťastný, moja obec bola väčšia, ale starostka Bousignies-sur-Roc s tým nesúhlasila," dodal so smiechom belgický starosta. "Musíme sa vyhnúť novej pohraničnej vojne," uviedla pre regionálne francúzske noviny La Voix du Nord pobavená starostka susednej francúzskej dediny Aurélie Weloneková.
Miestne belgické úrady farmára skontaktovali a požiadali ho, aby hraničný kameň vrátil na pôvodné miesto. Ak sa tak nestane, prípad by mohol skončiť na belgickom ministerstve zahraničných vecí, ktoré by muselo zvolať francúzsko-belgickú hraničnú komisiu, ktorá sa nestretla od roku 1930.
Farmár, ktorého zrejme hnevala táto prekážka stojaca v ceste jeho traktoru, presunul hraničný kameň na francúzske územie. Incident však nevyvolal medzinárodný spor, ale len pobavenie na oboch stranách hranice.
"Belgicko zväčšil a Francúzsko zmenšil, to nie je zlá myšlienka," komentoval s humornou nadsádzkou David Lavaux, starosta belgickej obce Erquelinnes pre francúzsku stanicu TF1.
Hranice medzi Belgickom a Francúzskom, ktoré sa tiahnu v dĺžke 620 kilometrov, boli ustanovené Kortrijskou zmluvou, podpísanou v roku 1820 po Napoleonovej porážke pri Waterloo o päť rokov skôr. Líniu medzi krajinami označili hraničnými kameňmi, ktoré odvtedy zostali na svojom mieste.
"Bol som šťastný, moja obec bola väčšia, ale starostka Bousignies-sur-Roc s tým nesúhlasila," dodal so smiechom belgický starosta. "Musíme sa vyhnúť novej pohraničnej vojne," uviedla pre regionálne francúzske noviny La Voix du Nord pobavená starostka susednej francúzskej dediny Aurélie Weloneková.
Miestne belgické úrady farmára skontaktovali a požiadali ho, aby hraničný kameň vrátil na pôvodné miesto. Ak sa tak nestane, prípad by mohol skončiť na belgickom ministerstve zahraničných vecí, ktoré by muselo zvolať francúzsko-belgickú hraničnú komisiu, ktorá sa nestretla od roku 1930.