Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho hlavným cieľom je identifikovať tie strany, ktoré majú vytvoriť stabilnú koalíciu na federálnej úrovni a zistiť ich hlavné politické priority pre ďalšie smerovanie krajiny.
Autor TASR
Brusel 12. júna (TASR) - Belgický kráľ Filip v stredu poveril lídra Novej flámskej aliancie (N-VA) vedením vyjednávaní o budúcej federálnej vláde Belgicka. Na základe správ belgických médií o tom informuje bruselský spravodajca TASR.
Kráľ úlohou "formátora", čiže vyjednávača, ktorý povedie medzistranícke rokovania o zostavení novej federálnej vlády, poveril šéfa N-VA Barta De Wevera, ktorého strana v nedeľňajších voľbách do federálneho parlamentu získala najviac hlasov.
Kráľovský palác pre médiá potvrdil, že jeho misia zameraná na kontaktné rokovania s ostatnými stranami, potrvá jeden týždeň. Jeho hlavným cieľom je identifikovať tie strany, ktoré majú vytvoriť stabilnú koalíciu na federálnej úrovni a zistiť ich hlavné politické priority pre ďalšie smerovanie krajiny.
De Wever predloží kráľovi prvú správu o výsledku rokovaní najneskôr 19. júna. Ak v tejto funkcii neuspeje, kráľ mu môže predĺžiť misiu na ďalšie obdobie alebo touto úlohou poverí politika z inej strany.
Belgický monarcha si od pondelka do stredy dal postupne predvolať šéfov všetkých politických strán, ktoré môžu byť v hre o zostavovanie vlády.
Viaceré belgické médiá avízujú, že jadrom nového kabinetu okrem N-VA môže byť frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR) a sociálno-kresťanská strana Zapojení. V 150-člennej federálnej snemovni reprezentantov bude mať N-VA 24 kresiel, liberáli z MR 20 mandátov a Zapojení 15 zástupcov. Okolo nich by sa mala vytvoriť širšia koalícia menších strán. Zrejme okrem valónskej Socialistickej strany (PS), ktorá zatiaľ vylučuje účasť vo vláde.
Belgicko, rozdelené medzi frankofónnu a flámsku časť obyvateľstva, má bohatú tradíciu "širokých" vlád z politických strán rôzneho zafarbenia. Po voľbách v roku 2019 vznikla koalícia zo siedmych subjektov, ktorá vytesnila z vládnutia práve N-VA. Teraz je skôr snaha ponechať mimo vlády stranu Flámsky záujem (20 mandátov), ktorá pred voľbami otvorene hovorila o rozbití federácie a vytvorení samostatného Flámska.
Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády - až 541 - z rokov 2010-2011.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Kráľ úlohou "formátora", čiže vyjednávača, ktorý povedie medzistranícke rokovania o zostavení novej federálnej vlády, poveril šéfa N-VA Barta De Wevera, ktorého strana v nedeľňajších voľbách do federálneho parlamentu získala najviac hlasov.
Kráľovský palác pre médiá potvrdil, že jeho misia zameraná na kontaktné rokovania s ostatnými stranami, potrvá jeden týždeň. Jeho hlavným cieľom je identifikovať tie strany, ktoré majú vytvoriť stabilnú koalíciu na federálnej úrovni a zistiť ich hlavné politické priority pre ďalšie smerovanie krajiny.
De Wever predloží kráľovi prvú správu o výsledku rokovaní najneskôr 19. júna. Ak v tejto funkcii neuspeje, kráľ mu môže predĺžiť misiu na ďalšie obdobie alebo touto úlohou poverí politika z inej strany.
Belgický monarcha si od pondelka do stredy dal postupne predvolať šéfov všetkých politických strán, ktoré môžu byť v hre o zostavovanie vlády.
Viaceré belgické médiá avízujú, že jadrom nového kabinetu okrem N-VA môže byť frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR) a sociálno-kresťanská strana Zapojení. V 150-člennej federálnej snemovni reprezentantov bude mať N-VA 24 kresiel, liberáli z MR 20 mandátov a Zapojení 15 zástupcov. Okolo nich by sa mala vytvoriť širšia koalícia menších strán. Zrejme okrem valónskej Socialistickej strany (PS), ktorá zatiaľ vylučuje účasť vo vláde.
Belgicko, rozdelené medzi frankofónnu a flámsku časť obyvateľstva, má bohatú tradíciu "širokých" vlád z politických strán rôzneho zafarbenia. Po voľbách v roku 2019 vznikla koalícia zo siedmych subjektov, ktorá vytesnila z vládnutia práve N-VA. Teraz je skôr snaha ponechať mimo vlády stranu Flámsky záujem (20 mandátov), ktorá pred voľbami otvorene hovorila o rozbití federácie a vytvorení samostatného Flámska.
Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády - až 541 - z rokov 2010-2011.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
