Výsledok parlamentných a regionálnych volieb totiž poukázal na silné regionálne politické rozdiely medzi frankofónnym Valónskom a holandsky hovoriacim Flámskom.
Autor TASR
Brusel 28. mája (TASR) - Belgický kráľ Filip sa v pondelok, deň po trojitých - európskych, federálnych a regionálnych - voľbách, stretol s predstaviteľmi hlavných politických strán, aby začal rokovať o zostavení novej federálnej vlády svojej krajiny.
Výsledok parlamentných a regionálnych volieb totiž poukázal na silné regionálne politické rozdiely medzi frankofónnym Valónskom a holandsky hovoriacim Flámskom, čo naznačuje komplikované rokovania o vytvorení federálnej vládnej koalície.
Voliči zo severného regiónu Belgicka poskytli silný mandát krajne pravicovej a separatistickej strana Flámsky záujem (Vlaams Belang). O čosi umiernenejšia Nová flámska aliancia (N-VA) síce zostala vo Flámsku najsilnejšou politickou silou, ale s citeľnou stratou voličskej podpory. O tú sa podelili najmä Flámsky záujem a Zelení (Groen).
Kráľ Filip, ktorého úlohou je vystupovať aj ako sprostredkovateľ v rámci politických rozhovorov o vytvorení vládnej koalície, sa v pondelok stretol so súčasným premiérom Charlesom Michelom, ktorého poveril udržaním dočasnej úradníckej vlády. Neskôr v priebehu dňa sa kráľ zišiel aj so šéfmi Senátu a Poslaneckej snemovne, ako aj s viacerými predstaviteľmi politických strán.
Belgicko opäť stojí pred náročnou výzvou vytvorenia federálnej vlády, keďže politické spektrum krajiny je rozdelené medzi bohatú severnú holandsky hovoriacu časť a južné hospodársky chudobnejšie frankofónne Valónsko.
Nedeľňajšie trojité voľby opäť zvýraznili silné regionálne politické rozdiely. Hnutie Flámsky záujem získalo vo Flámsku vo voľbách okolo 12 percent hlasov (oproti 3,67 percentám v posledných voľbách), zatiaľ čo N-VA, ktorá bola donedávna súčasťou federálnej vlády, klesla z 20,26 percenta v roku 2014 na niečo vyše 16 percent voličskej podpory.
Na juhu Belgicka zabodovala Socialistická strana (PS), ktorá aj napriek strate dvoch percentuálnych bodov (9,5 percenta hlasov), zostáva najväčšou politickou silou vo frankofónnom Valónsku a celkovo treťou najväčšou stranou v krajine.
N-VA a PS sú nezmieriteľní politickí rivali, ktorí podmieňujú svoju účasť vo federálnej vláde bez prítomnosti toho druhého.
Strana N-VA bola do decembra 2018 súčasťou stredopravicovej koaličnej vlády Charlesa Michela, avšak kvôli sporom spojeným s migračnou otázkou koalíciu opustila. Kráľ Filip sa následne rozhodol vymenovať dočasnú vládu, aby zabránil vypísaniu predčasných volieb.
Stranu Flámsky záujem doteraz nikto nepovažoval za svojho možného koaličného partnera. V pondelok však najvyšší predstavitelia tejto strany navrhli, že sa pokúsia o možné spojenectvo s N-VA.
Belgické médiá v súvislosti s povolebnou situáciou hovoria o krajine rozdelenej na dve časti a pripomínajú, že rokovania o zostavení koaličnej vlády sú zložitým a dlhodobým procesom. V roku 2010 Belgičania potreboval na vytvorenie federálnej vlády rekordných 541 dní.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Výsledok parlamentných a regionálnych volieb totiž poukázal na silné regionálne politické rozdiely medzi frankofónnym Valónskom a holandsky hovoriacim Flámskom, čo naznačuje komplikované rokovania o vytvorení federálnej vládnej koalície.
Voliči zo severného regiónu Belgicka poskytli silný mandát krajne pravicovej a separatistickej strana Flámsky záujem (Vlaams Belang). O čosi umiernenejšia Nová flámska aliancia (N-VA) síce zostala vo Flámsku najsilnejšou politickou silou, ale s citeľnou stratou voličskej podpory. O tú sa podelili najmä Flámsky záujem a Zelení (Groen).
Kráľ Filip, ktorého úlohou je vystupovať aj ako sprostredkovateľ v rámci politických rozhovorov o vytvorení vládnej koalície, sa v pondelok stretol so súčasným premiérom Charlesom Michelom, ktorého poveril udržaním dočasnej úradníckej vlády. Neskôr v priebehu dňa sa kráľ zišiel aj so šéfmi Senátu a Poslaneckej snemovne, ako aj s viacerými predstaviteľmi politických strán.
Belgicko opäť stojí pred náročnou výzvou vytvorenia federálnej vlády, keďže politické spektrum krajiny je rozdelené medzi bohatú severnú holandsky hovoriacu časť a južné hospodársky chudobnejšie frankofónne Valónsko.
Nedeľňajšie trojité voľby opäť zvýraznili silné regionálne politické rozdiely. Hnutie Flámsky záujem získalo vo Flámsku vo voľbách okolo 12 percent hlasov (oproti 3,67 percentám v posledných voľbách), zatiaľ čo N-VA, ktorá bola donedávna súčasťou federálnej vlády, klesla z 20,26 percenta v roku 2014 na niečo vyše 16 percent voličskej podpory.
Na juhu Belgicka zabodovala Socialistická strana (PS), ktorá aj napriek strate dvoch percentuálnych bodov (9,5 percenta hlasov), zostáva najväčšou politickou silou vo frankofónnom Valónsku a celkovo treťou najväčšou stranou v krajine.
N-VA a PS sú nezmieriteľní politickí rivali, ktorí podmieňujú svoju účasť vo federálnej vláde bez prítomnosti toho druhého.
Strana N-VA bola do decembra 2018 súčasťou stredopravicovej koaličnej vlády Charlesa Michela, avšak kvôli sporom spojeným s migračnou otázkou koalíciu opustila. Kráľ Filip sa následne rozhodol vymenovať dočasnú vládu, aby zabránil vypísaniu predčasných volieb.
Stranu Flámsky záujem doteraz nikto nepovažoval za svojho možného koaličného partnera. V pondelok však najvyšší predstavitelia tejto strany navrhli, že sa pokúsia o možné spojenectvo s N-VA.
Belgické médiá v súvislosti s povolebnou situáciou hovoria o krajine rozdelenej na dve časti a pripomínajú, že rokovania o zostavení koaličnej vlády sú zložitým a dlhodobým procesom. V roku 2010 Belgičania potreboval na vytvorenie federálnej vlády rekordných 541 dní.
Spravodajca TASR Jaromír Novak