Chrámová hora je tretím najposvätnejším miestom islamu, kde stojí aj mešita al-Aksá.
Autor TASR
Jeruzalem 26. augusta (TASR) - Krajne pravicový izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelok vyjadril úmysel postaviť synagógu v komplexe mešity Al-Aksá v Jeruzaleme. Takisto opäť žiadal, aby tam Židom boli povolené modlitby. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
"Arabi sa môžu modliť, kdekoľvek len chcú," povedal v rozhovore pre armádny rozhlas predseda radiklálnej strany Ocma jehudit a dodal, že to isté by malo byť umožnené aj Židom. "Ak by som mohol urobiť čokoľvek, čo by som chcel, umiestnil by som tam izraelskú zástavu," dodal Ben Gvir. Kladne odpovedal aj na viackrát zopakovanú otázku novinárov, či by na Chrámovej hore postavil synagógu, ak by to bolo v jeho právomoci.
Chrámová hora je tretím najposvätnejším miestom islamu, kde stojí aj mešita al-Aksá. Je to tiež najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože tam stál jeruzalemský chrám zničený Rimanmi v roku 70. Pozostatkom jeho vonkajších hradieb je tzv. Múr nárekov, kam sa prichádzajú modliť židovskí pútnici z celého sveta.
Židia a príslušníci iných ako moslimského náboženstva môžu komplex Chrámovej hory navštevovať len v presne určených časoch. Nesmú sa tam však modliť ani vystavovať vlastné náboženské symboly. Radikálni židovskí náboženskí nacionalisti vrátane Ben Gvira v posledných rokoch tieto obmedzenia nerešpektujú, čo vyvoláva násilné reakcie Palestínčanov.
Komplex mešity spravuje Jordánsko, prístup k nej však kontrolujú izraelské bezpečnostné zložky.
Viacerí politickí predstavitelia Izraela Ben Gvirove vyjadrenia odsúdili. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že súčasné opatrenia sa nemenia. "Napadnutie statusu quo na Chrámovej hore je nebezpečný, nepotrebný a nezodpovedný čin," uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Joav Galant zo strany Likud. Ben Gvirove kroky podľa neho ohrozujú národnú bezpečnosť Izraela.
Gvira kritizoval aj hovorca palestínskeho prezidenta. Upozornil, že al-Aksá a posvätné miesta sú červená čiara, na ktorú Palestínčania nikdy nedovolia siahnuť.
Ben Gvir už aj v minulosti oznámil, že sa v komplexe mešity modlil, čo odsúdili aj viacerí vplyvní izraelskí rabíni.
"Arabi sa môžu modliť, kdekoľvek len chcú," povedal v rozhovore pre armádny rozhlas predseda radiklálnej strany Ocma jehudit a dodal, že to isté by malo byť umožnené aj Židom. "Ak by som mohol urobiť čokoľvek, čo by som chcel, umiestnil by som tam izraelskú zástavu," dodal Ben Gvir. Kladne odpovedal aj na viackrát zopakovanú otázku novinárov, či by na Chrámovej hore postavil synagógu, ak by to bolo v jeho právomoci.
Chrámová hora je tretím najposvätnejším miestom islamu, kde stojí aj mešita al-Aksá. Je to tiež najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože tam stál jeruzalemský chrám zničený Rimanmi v roku 70. Pozostatkom jeho vonkajších hradieb je tzv. Múr nárekov, kam sa prichádzajú modliť židovskí pútnici z celého sveta.
Židia a príslušníci iných ako moslimského náboženstva môžu komplex Chrámovej hory navštevovať len v presne určených časoch. Nesmú sa tam však modliť ani vystavovať vlastné náboženské symboly. Radikálni židovskí náboženskí nacionalisti vrátane Ben Gvira v posledných rokoch tieto obmedzenia nerešpektujú, čo vyvoláva násilné reakcie Palestínčanov.
Komplex mešity spravuje Jordánsko, prístup k nej však kontrolujú izraelské bezpečnostné zložky.
Viacerí politickí predstavitelia Izraela Ben Gvirove vyjadrenia odsúdili. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že súčasné opatrenia sa nemenia. "Napadnutie statusu quo na Chrámovej hore je nebezpečný, nepotrebný a nezodpovedný čin," uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Joav Galant zo strany Likud. Ben Gvirove kroky podľa neho ohrozujú národnú bezpečnosť Izraela.
Gvira kritizoval aj hovorca palestínskeho prezidenta. Upozornil, že al-Aksá a posvätné miesta sú červená čiara, na ktorú Palestínčania nikdy nedovolia siahnuť.
Ben Gvir už aj v minulosti oznámil, že sa v komplexe mešity modlil, čo odsúdili aj viacerí vplyvní izraelskí rabíni.