Brusel/Štrasburg 6. júla (TASR) - Deviaty dodatok k maďarskej ústave, ktorý vstúpil do platnosti 23. decembra 2020, mal byť pred svojím prijatím podrobený verejnej konzultácii. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré 5. júla zverejnila Benátska komisia Rady Európy (RE).

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) s odkazom na analýzu odborníkov na ústavné právo upozornila, že prijatie ústavných zmien zrýchleným procesom počas výnimočného stavu zavedeného kvôli pandémii nebolo v súlade s jej odporúčaniami, ani s jej správou o rešpektovaní zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu počas výnimočných stavov.

Na žiadosť Monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa stanovisko k deviatemu dodatku, ktorý definuje, že matka je žena a otec je muž, venuje širokej škále tém – manželstvu a rodine, sexuálnej orientácii, rodovej identite a výchove detí, ako aj definícii verejných prostriedkov a zriadeniu "nadácií pre správu verejného majetku vykonávajúcich verejné povinnosti", najmä pokiaľ ide o univerzity. Analyzuje tiež otázky týkajúce sa situácií, ako je vojna alebo výnimočný stav.

Benátska komisia dospela k záveru, že možnosť zadefinovať manželstvo ako zväzok iba medzi mužom a ženou patrí do kompetencií maďarského štátu a jeho zákonodarcov.

Foto: TASR

V súhrnnom zákone prijatom v balíku z decembra 2020 sa ustanovuje, že adoptovať deti by malo byť dovolené iba manželským párom. Slobodné osoby môžu adoptovať deti len na základe zvláštneho súhlasu ministra pre rodinné záležitosti. Možná diskriminácia, ako ju definuje Európsky dohovor o ľudských právach, by nastala, ak by Maďarsko umožňovalo adopcie osamelými ale iba heterosexuálnymi rodičmi, alebo adopcie nezosobášenými pármi iba opačného pohlavia.

Benátska komisia upozornila, že mali by sa ustanoviť jasné kritériá, ktoré obmedzia právomoc ministra pre rodinné záležitosti povoliť alebo odmietnuť adopcie osamelými osobami, pričom sa zabezpečí, aby bola dodržaná zásada nediskriminácie, a to aj na základe pohlavnej orientácie a rodovej identity.

Podľa Rady Európy pozmeňujúci a doplňujúci ústavný návrh obmedzuje rodovú identitu detí na ich pohlavie "registrované pri narodení", čo znamená, že právne uznanie transrodových a medzirodových osôb je protiústavné. Benátska komisia skonštatovala, že táto situácia môže mať za následok diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, čo je v rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

Komisia odporúča maďarskej vláde zrušiť doplňujúci návrh, že "Maďarsko bude chrániť právo detí na vlastnú identitu zodpovedajúcu ich pohlaviu pri narodení" alebo zabezpečiť, aby tento návrh nemal za následok popieranie práv transsexuálov na právne uznanie ich nadobudnutej rodovej identity.

Pokiaľ ide o zriadenie nadácií pre správu verejného majetku vykonávajúcich verejné povinnosti a definíciu verejných prostriedkov, Benátska komisia vyjadrila obavy z dopadu ústavných zmien na vzdelávací systém. Podriadenie verejných vysokých škôl vedeniu správnej rady – pôvodne vymenovanej vládou a následne zbavenej demokratického dohľadu – podľa štrasburskej inštitúcie môže ohroziť ich akademickú slobodu a oslabiť ich autonómiu. Komisia vyzvala maďarské orgány, aby zvážili úlohu univerzít ako miesta voľného myslenia a výmeny názorov s primeranými zárukami ich akademickej slobody a autonómie, a varovala pred rizikom vymanenia verejných prostriedkov a verejných úloh spod demokratickej kontroly.

Benátska komisia zároveň upozornila, že články ústavného dodatku týkajúce sa "osobitného právneho poriadku", ktorý sa týka vojnového a núdzového stavu a stavu ohrozenia, vedú k obavám o rozsahu právomocí štátu počas výnimočných stavov. Zrušenie Rady národnej obrany a zverenie jej právomocí vláde vedie totiž ku koncentrácii mimoriadnych právomocí v rukách výkonnej moci, čo podľa odborníkov Rady Európy nemožno považovať za povzbudivý signál.