Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karneval v Benátkach je pohyblivým ľudovým sviatkom v období pred Popolcovou stredou, ktorou sa začína štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou.
Autor TASR
Benátky/Bratislava 22. januára (TASR) - Carnevale di Venezia alebo Benátsky karneval, ktorý sa tohto roku bude konať od 23. januára do 9. februára, priláka do mesta lagún mnoho turistov zo všetkých kútov sveta.
Slovo karneval pochádza z talianskeho "carne levare", čo znamená odoprieť si mäso. Benátsky karneval patrí medzi najstaršie na svete. Je obdobím zábavy pred nadchádzajúcim štyridsaťdňovým pôstom a dôležitú úlohu počas neho zohrávali masky, ktoré boli zárukou anonymity. Na niekoľko dní sa pod nimi skryli sociálne rozdiely a obyvatelia sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave.
Karneval v Benátkach je pohyblivým ľudovým sviatkom v období pred Popolcovou stredou (10. februára), ktorou sa začína štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou.
Tradície tejto okázalej, bohatej a bezstarostnej slávnosti siahajú až do 11. storočia. Najstarší dokument týkajúci sa používania masiek v Benátkach sa datuje do 2. mája 1268. V 14. storočí začali platiť zákony s cieľom zastaviť morálny úpadok benátskej spoločnosti.
Rada mesta vydala 13. augusta 1608 vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že nosenie masky po celý rok predstavuje dokonca vážne ohrozenie republiky. Mnohí šľachtici používali masky aj pri hazardných hrách, aby sa takto skryli pred veriteľmi. Aby sa zabránilo strašným následkom tohto nemorálneho správania, mohol každý občan, šľachtic a cudzinec nosiť masku len počas dní karnevalu alebo na oficiálnych hostinách.
Karnevalové tradície v Benátkach upadli koncom 18. storočia, keď sa predtým slobodné mesto dostalo pod kontrolu Rakúskej monarchie. Postupne karneval prestal existovať a Mussoliniho fašistický režim ho zakázal.
K obnoveniu Carnevale di Venezia prišlo v roku 1979 a v súčasnosti každoročne priláka do Benátok státisíce návštevníkov. Okrem zábavy miestnych obyvateľov, ktorí sa obliekajú do neuveriteľných kostýmov, konajú sa počas karnevalu aj slávnostné sprievody pripomínajúce históriu Benátok. Mestom zaľúbencov pochodujú zástupcovia všetkých stavov, cechov, vojaci, princezné a všade sú prítomní aj muzikanti.
Centrom diania je Námestie svätého Marka, ktoré najmä vo večerných hodinách ožíva rôznymi divadelnými predstaveniami. Konajú sa tu aj koncerty a inokedy takmer prázdne sály pompéznych palácov sú dejiskami večierkov a maškarných plesov. Na mnohých miestach sa predávajú rôzne masky.
Benátsky karneval je najslávnejším z európskych podujatí tohto druhu. Vo svete je to karneval v Riu de Janeiro (5. až 9. februára) trvajúci nepretržite niekoľko dní. Poskytuje zážitok z pohľadu na nekonečný sprievod fantastických masiek, nádherných sporo oblečených žien a unášajúceho rytmu samby.
Slovo karneval pochádza z talianskeho "carne levare", čo znamená odoprieť si mäso. Benátsky karneval patrí medzi najstaršie na svete. Je obdobím zábavy pred nadchádzajúcim štyridsaťdňovým pôstom a dôležitú úlohu počas neho zohrávali masky, ktoré boli zárukou anonymity. Na niekoľko dní sa pod nimi skryli sociálne rozdiely a obyvatelia sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave.
Karneval v Benátkach je pohyblivým ľudovým sviatkom v období pred Popolcovou stredou (10. februára), ktorou sa začína štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou.
Tradície tejto okázalej, bohatej a bezstarostnej slávnosti siahajú až do 11. storočia. Najstarší dokument týkajúci sa používania masiek v Benátkach sa datuje do 2. mája 1268. V 14. storočí začali platiť zákony s cieľom zastaviť morálny úpadok benátskej spoločnosti.
Rada mesta vydala 13. augusta 1608 vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že nosenie masky po celý rok predstavuje dokonca vážne ohrozenie republiky. Mnohí šľachtici používali masky aj pri hazardných hrách, aby sa takto skryli pred veriteľmi. Aby sa zabránilo strašným následkom tohto nemorálneho správania, mohol každý občan, šľachtic a cudzinec nosiť masku len počas dní karnevalu alebo na oficiálnych hostinách.
Karnevalové tradície v Benátkach upadli koncom 18. storočia, keď sa predtým slobodné mesto dostalo pod kontrolu Rakúskej monarchie. Postupne karneval prestal existovať a Mussoliniho fašistický režim ho zakázal.
K obnoveniu Carnevale di Venezia prišlo v roku 1979 a v súčasnosti každoročne priláka do Benátok státisíce návštevníkov. Okrem zábavy miestnych obyvateľov, ktorí sa obliekajú do neuveriteľných kostýmov, konajú sa počas karnevalu aj slávnostné sprievody pripomínajúce históriu Benátok. Mestom zaľúbencov pochodujú zástupcovia všetkých stavov, cechov, vojaci, princezné a všade sú prítomní aj muzikanti.
Centrom diania je Námestie svätého Marka, ktoré najmä vo večerných hodinách ožíva rôznymi divadelnými predstaveniami. Konajú sa tu aj koncerty a inokedy takmer prázdne sály pompéznych palácov sú dejiskami večierkov a maškarných plesov. Na mnohých miestach sa predávajú rôzne masky.
Benátsky karneval je najslávnejším z európskych podujatí tohto druhu. Vo svete je to karneval v Riu de Janeiro (5. až 9. februára) trvajúci nepretržite niekoľko dní. Poskytuje zážitok z pohľadu na nekonečný sprievod fantastických masiek, nádherných sporo oblečených žien a unášajúceho rytmu samby.
