Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Momentálne má Líbya dve navzájom si konkurujúce vlády. Jedna z nich má podporu OSN a druhou stojí Ruskom podporovaný maršal Chalífa Haftar.
Autor TASR
Berlín 19. júla (TASR) - Nemecko, Francúzsko, Taliansko sú "pripravené zvážiť" uvalenie sankcií na zahraničné mocnosti, ktoré porušujú zbrojné embargo v Líbyi, v sobotu informovala agentúra AFP s odvolaním sa na spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín EÚ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Giuseppe Conte v spoločnom vyhlásení žiadajú "všetkých zahraničných aktérov, aby ukončili zvyšujúce sa zasahovanie a plne rešpektovali zbrojné embargo uvalené Bezpečnostnou radou OSN".
"Sme pripravení zvážiť možné použitie sankcií v prípade, že by naďalej dochádzalo k porušovaniu embarga na mori, na súši alebo vo vzduchu a tešíme sa na návrhy, ktoré na tento účel predloží vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku," dodali.
Momentálne má Líbya dve navzájom si konkurujúce vlády: vládu národnej jednoty (GNA), ktorá sídli v Tripolise a má podporu OSN, a druhú v meste Tobruk na východe krajiny, za ktorou stojí Ruskom podporovaný maršal Chalífa Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA). Haftarovou baštou je Benghází.
Vládu GNA podporujú Taliansko, Turecko a Katar, zatiaľ čo Haftarove jednotky podporujú Rusko, Francúzsko, Egypt a Spojené arabské emiráty.
Armáde vernej GNA sa začiatkom júna po viac ako roku bojov s jednotkami bojujúcimi na strane Haftara znovu podarilo získať kontrolu nad Tripolisom i jeho predmestiami. GNA však pohrozila, že sa chce zmocniť aj strategického mesta Syrta, ktoré Haftar dobyl začiatkom tohto roka v rámci ofenzívy na Tripolis.
V reakcii na túto hrozbu egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí varoval, že akýkoľvek pokus o útok na Syrtu by znamenal, že sa Egypt priamo zapojí do konfliktu.
Americká armáda tiež obvinila Rusov, že zasahujú do konfliktu zasielaním bojových lietadiel a žoldnierov na podporu Haftarových jednotiek.
V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré náletmi podporila aj vojenská aliancia NATO. Toto povstanie viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, k jeho smrti, ale aj k boju o moc v krajine, ktorý trvá od roku 2014.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Giuseppe Conte v spoločnom vyhlásení žiadajú "všetkých zahraničných aktérov, aby ukončili zvyšujúce sa zasahovanie a plne rešpektovali zbrojné embargo uvalené Bezpečnostnou radou OSN".
"Sme pripravení zvážiť možné použitie sankcií v prípade, že by naďalej dochádzalo k porušovaniu embarga na mori, na súši alebo vo vzduchu a tešíme sa na návrhy, ktoré na tento účel predloží vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku," dodali.
Momentálne má Líbya dve navzájom si konkurujúce vlády: vládu národnej jednoty (GNA), ktorá sídli v Tripolise a má podporu OSN, a druhú v meste Tobruk na východe krajiny, za ktorou stojí Ruskom podporovaný maršal Chalífa Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA). Haftarovou baštou je Benghází.
Vládu GNA podporujú Taliansko, Turecko a Katar, zatiaľ čo Haftarove jednotky podporujú Rusko, Francúzsko, Egypt a Spojené arabské emiráty.
Armáde vernej GNA sa začiatkom júna po viac ako roku bojov s jednotkami bojujúcimi na strane Haftara znovu podarilo získať kontrolu nad Tripolisom i jeho predmestiami. GNA však pohrozila, že sa chce zmocniť aj strategického mesta Syrta, ktoré Haftar dobyl začiatkom tohto roka v rámci ofenzívy na Tripolis.
V reakcii na túto hrozbu egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí varoval, že akýkoľvek pokus o útok na Syrtu by znamenal, že sa Egypt priamo zapojí do konfliktu.
Americká armáda tiež obvinila Rusov, že zasahujú do konfliktu zasielaním bojových lietadiel a žoldnierov na podporu Haftarových jednotiek.
V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré náletmi podporila aj vojenská aliancia NATO. Toto povstanie viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, k jeho smrti, ale aj k boju o moc v krajine, ktorý trvá od roku 2014.
