Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Silvio Berlusconi kritizoval pozíciu Západu voči Rusku.
Autor TASR
,aktualizované Rím 21. mája (TASR) - Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi bez výhrad podporil pozíciu Ruska v ukrajinskej kríze, informovala dnes agentúra RIA Novosti.
V diskusii v talianskej súkromnej televízii La 7 na otázku moderátora, či je pozícia ruského prezidenta Vladimira Putina v ukrajinskej kríze správna, Berlusconi odpovedal: "Úplne. Kyjev aj naďalej vytvára dlhy, nemá peniaze, aby platil za plyn. Jedna za druhou nasledujú situácie, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné. Panuje názor, že vláda (na Ukrajine) je v rukách skupiny nebezpečných nacistov".
Berlusconi ďalej kritizoval pozíciu Západu voči Rusku. Uviedol, že západné štáty zabudli na to, čo bola studená vojna, a s "veľkým diletantstvom" začali útočiť na jednotlivých ruských občanov, mysliac si, že majú blízko k Putinovi.
Berlusconi kritizoval zrušeniu summitu G8
Ako nerozumné Berlusconi kritizoval zrušenie summitu G8. Účastníci marcového summit G7 v Haagu totiž v dôsledku anexie Krymského polostrova Ruskom rozhodli o pozastavení schôdzok vo formáte G8, teda s účasťou Ruska.
Taliansky expremiér označil toto rozhodnutie za "antihistorické a kontraproduktívne".
O postupe západnej diplomacie po pripojení Krymu k Rusku sa Berlusconi svojho času vyjadril, že "má ďaleko ku konštruktívnemu duchu".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Časť ukrajinských vojakov vstúpila do služieb ruskej armády
Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
V diskusii v talianskej súkromnej televízii La 7 na otázku moderátora, či je pozícia ruského prezidenta Vladimira Putina v ukrajinskej kríze správna, Berlusconi odpovedal: "Úplne. Kyjev aj naďalej vytvára dlhy, nemá peniaze, aby platil za plyn. Jedna za druhou nasledujú situácie, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné. Panuje názor, že vláda (na Ukrajine) je v rukách skupiny nebezpečných nacistov".
Berlusconi ďalej kritizoval pozíciu Západu voči Rusku. Uviedol, že západné štáty zabudli na to, čo bola studená vojna, a s "veľkým diletantstvom" začali útočiť na jednotlivých ruských občanov, mysliac si, že majú blízko k Putinovi.
Berlusconi kritizoval zrušeniu summitu G8
Ako nerozumné Berlusconi kritizoval zrušenie summitu G8. Účastníci marcového summit G7 v Haagu totiž v dôsledku anexie Krymského polostrova Ruskom rozhodli o pozastavení schôdzok vo formáte G8, teda s účasťou Ruska.
Taliansky expremiér označil toto rozhodnutie za "antihistorické a kontraproduktívne".
O postupe západnej diplomacie po pripojení Krymu k Rusku sa Berlusconi svojho času vyjadril, že "má ďaleko ku konštruktívnemu duchu".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Časť ukrajinských vojakov vstúpila do služieb ruskej armády
Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
