Sýrsku opozíciu podporujú USA a Turecko. Naopak, Rusko a Irán sú spojencami vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Autor TASR
New York 10. februára (TASR) - Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) sa v utorok nedohodla na spoločnom vyhlásení k situácii v Sýrii. Stalo sa tak napriek výzvam osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Geira Pedersena, ktorý naliehal na obnovenie mierového procesu v tejto vojnou zničenej krajine, informovala agentúra AFP.
"Súčasné rozdelenie medzinárodnej komunity je nutné prekonať," povedal Pedersen novinárom po videokonferencii BR OSN. Bez "konštruktívnej medzinárodnej diplomacie" nie je podľa neho pravdepodobný posun vpred čo sa týka budúcej sýrskej ústavy či iných záležitostí.
Rozhovory podľa diplomatov opakovane blokovalo Rusko, ktoré je hlavným spojencom Sýrie. Rusko však na otázku, prečo tak konalo, neodpovedalo. Západné mocnosti sa podľa diplomatických zdrojov jednotne zhodli na "zlyhaní" politického procesu. Jeden z predstaviteľov obvinil ústavodarný výbor z toho, že nič nedosiahol a sýrsku vládu kritizoval za "taktiku vyčkávania".
Pravidelné mesačné zasadnutie BR OSN o Sýrii býva väčšinou verejné, avšak po minulotýždňovom neúspešnom stretnutí sýrskeho ústavodarného výboru v Ženeve, sa tentoraz konalo za zatvorenými dverami. Pedersen nazval piate kolo rokovaní premrhanou príležitosťou a sklamaním. Kritizoval nedostatok dôvery a ochotu prinášať kompromisy.
Tento výbor pozostávajúci zo zástupcov sýrskej vlády, opozície a občianskej spoločnosti vznikol v roku 2019 a jeho úlohou je pozmenenie sýrskej ústavy z roku 2012, ktoré by zaisťovalo organizovanie volieb pod dohľadom OSN.
Konečným výsledkom rokovaní výboru by mal byť návrh novej ústavy tejto vojnou zničenej krajiny. Ide o súčasť procesu, ktorý by mal viesť k politickému riešeniu občianskej vojny v Sýrii. Tá trvá už takmer desať rokov a vyžiadala si státisíce životov.
Sýrsku opozíciu podporujú USA a Turecko. Naopak, Rusko a Irán sú spojencami vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
"Súčasné rozdelenie medzinárodnej komunity je nutné prekonať," povedal Pedersen novinárom po videokonferencii BR OSN. Bez "konštruktívnej medzinárodnej diplomacie" nie je podľa neho pravdepodobný posun vpred čo sa týka budúcej sýrskej ústavy či iných záležitostí.
Rozhovory podľa diplomatov opakovane blokovalo Rusko, ktoré je hlavným spojencom Sýrie. Rusko však na otázku, prečo tak konalo, neodpovedalo. Západné mocnosti sa podľa diplomatických zdrojov jednotne zhodli na "zlyhaní" politického procesu. Jeden z predstaviteľov obvinil ústavodarný výbor z toho, že nič nedosiahol a sýrsku vládu kritizoval za "taktiku vyčkávania".
Pravidelné mesačné zasadnutie BR OSN o Sýrii býva väčšinou verejné, avšak po minulotýždňovom neúspešnom stretnutí sýrskeho ústavodarného výboru v Ženeve, sa tentoraz konalo za zatvorenými dverami. Pedersen nazval piate kolo rokovaní premrhanou príležitosťou a sklamaním. Kritizoval nedostatok dôvery a ochotu prinášať kompromisy.
Tento výbor pozostávajúci zo zástupcov sýrskej vlády, opozície a občianskej spoločnosti vznikol v roku 2019 a jeho úlohou je pozmenenie sýrskej ústavy z roku 2012, ktoré by zaisťovalo organizovanie volieb pod dohľadom OSN.
Konečným výsledkom rokovaní výboru by mal byť návrh novej ústavy tejto vojnou zničenej krajiny. Ide o súčasť procesu, ktorý by mal viesť k politickému riešeniu občianskej vojny v Sýrii. Tá trvá už takmer desať rokov a vyžiadala si státisíce životov.
Sýrsku opozíciu podporujú USA a Turecko. Naopak, Rusko a Irán sú spojencami vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.