Karbalá 4. novembra (TASR) - Šiitskí moslimovia v Iraku sa dnes schádzajú v mešitách a svätyniach, aby si náboženskými rituálmi pripomenuli svoj najvýznamnejší sviatok ašúra.

Kvôli riziku útokov na zhromaždenia šiitov sú iracké bezpečnostné zložky v stave pohotovosti v snahe predísť incidentom s veľkým počtom obetí, k akým dochádzalo počas pútí v minulosti.

V súvislosti s tým v meste Karbalá, ktoré je centrom smútočných zhromaždení, dnes platia veľmi prísne pravidlá. Ich súčasťou je zákaz vjazdu áut do mesta, aby sa predišlo samovražedným atentátom páchaným pomocou náloží nastražených v autách. Úrady ako alternatívu pre pútnikov zorganizovali autobusovú prepravu na miesta náboženských zhromaždení. O ochranu tisícov šiitských veriacich sa v Karbalá stará 33.000 policajtov, informovala agentúra DPA.

Riziko útokov je toho roku podľa agentúry Reuters o to väčšie, že sever Iraku ovládla extrémistická organizácia Islamský štát, ktorá sa opiera o sunnitský výklad islamu považujúci šiitov za neveriacich, ktorí si zaslúžia smrť.

Bezpečnostné opatrenia v Iraku sú počas ašúry zosilnené od roku 2004, keď samovražední atentátnici - pravdepodobne patriaci k sieti al-Káida - pri odpálení náloží a následnej paľbe v Bagdade a Karbalá usmrtili 171 ľudí.

Sviatok ašúra slávia všetci moslimovia, ale pre šiitov má osobitný význam, keďže si ním pripomínajú mučenícku smrť imáma Alího Husajna, vnuka proroka Mohameda, a jeho ďalších 72 stúpencov v roku 680. Ašúra tradične vrcholí v irackom pútnickom meste Karbalá, keď si väčšinou mladí muži bičujú chrbát a hruď a mečmi a dýkami si spôsobujú rezné rany na hlave, aby tak dali najavo svoj zármutok nad utrpením imáma Husajna a oddanosť jeho pamiatke.

Ašúra je najdôležitejším sviatkom v šiitskom kalendári. Vzťahuje sa k bitke z roku 680, ktorá dala základ schizme medzi vyznávačmi islamu a nepriateľstvu medzi nimi. Ultrakonzervatívne sunnitské skupiny tvrdia, že šiiti sú neveriaci, ktorí si zaslúžia smrť. Panujú preto obavy, že sunnitskí extrémisti zneužijú masové zhromaždenia šiitov, aby ich útoky mali čo najvyšší počet obetí.

Za vlády Saddáma Husajna boli podobné zhromaždenia v Iraku zakázané, keďže v štátnych funkciách boli väčšinou sunniti a sekulárny štát spravovala strana Baas.

Od roku 2003 však majú v Iraku dominantné postavenie práve šiiti. Verejné praktizovanie viery ich však naďalej vystavuje riziku samovražedných atentátov, ktoré páchajú príslušníci konzervatívnych sunnitských skupín.

Útoky Islamského štátu na šiitov v Iraku spôsobili, že násilnosti sa dostali na znepokojujúcu úroveň - porovnateľnú s rokmi 2006-07, keď sa Irak zmietal v občianskej vojne vyvolanej aj nepriateľstvom medzi príslušníkmi rôznych vetiev islamu.