Brusel 16. októbra (TASR) - V Bruseli sa v stredu uskutoční vôbec prvý summit lídrov Európskej únie a Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC). Aby došlo k vzájomnému posilneniu vzťahov, Európania budú musieť v prvom rade menej poúčať a viac načúvať, a to najmä v otázkach Blízkeho východu. V rozhovore pre TASR to uviedla Cinzia Biancová, odborníčka na vzťahy medzi EÚ a GCC z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).

Väzby medzi EÚ a krajinami GCC (Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Bahrajn, Omán, Katar a Kuvajt) sa začali výraznejšie posilňovať v období, keď bol v Spojených štátoch prezidentom Donald Trump. Vtedy si Európania začali všímať ústup USA z regiónu Perzského zálivu a chceli si v ňom vytýčiť vlastný smer, pripomína Biancová.

Ďalším impulzom pre snahy o zlepšovanie spolupráce zo strany Únie bolo a je podľa nej to, že práve krajiny GCC sa v posledných rokoch stali čoraz dôležitejšími geopolitickými aktérmi na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Z GCC prejavili z rôznych dôvodov záujem o spoluprácu s Úniou najmä Spojené arabské emiráty (SAE), Saudská Arábia a Katar. Z čoho ťažiť ale majú podľa analytičky aj ďalšie krajiny, ako príklad uvádza Omán. Keďže vsádza na zelenú energiu, je práve Európa pre neho najzaujímavejším partnerom.

Biancová si myslí, že z užšej spolupráce môžu vyťažiť obe strany. Pre EÚ je výhodné vytvárať lepšie vzťahy s finančnými, energetickými a geopolitickými ťahúňmi v tomto regióne, zatiaľ čo pre štáty Perzského zálivu je dôležité rozvíjať užšie vzťahy s poprednými globálnymi hráčmi z EÚ najmä v oblasti technológií a veľkosti trhu, ktorý ponúkajú.

Analytička konštatovala, že obe zoskupenia sa zhodujú v postojoch k niektorým oblastiam, ktoré budú predmetom diskusií aj počas nadchádzajúceho summitu. Spomenula spoluprácu v oblasti energetiky, klímy, ale spoločné ambície podľa nej existujú tiež v oblasti agendy vzájomnej prepojenosti. Je to vidieť napríklad na iniciatíve ekonomického koridoru India-Blízky východ-Európa (IMEC). "Táto dohoda zodpovedá cieľom krajín GCC slúžiť ako centrum medzi Áziou, Afrikou a Európou a európskym ambíciám diverzifikovať obchod z nadmernej závislosti od Číny," spresnila.

Podľa Biancovej existuje medzi EÚ a GCC široká zhoda aj v prípade odsúdenia útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, ako aj následné útoky Izraela v Pásme Gazy a eskalácie proti Iránu a Libanonu. EÚ by však podľa nej mala oveľa aktívnejšie podporovať pokusy krajín Perzského zálivu o zastavenie rozširovania regionálneho konfliktu. Tiež by mala podporovať diplomatické kanály medzi GCC a Iránom a uznať jej dôležitosť pre zmiernenie konfliktu, a to aj na vznikajúcom izraelsko-libanonskom fronte.

Krajiny GCC budú z hľadiska geopolitiky zaujímať nové vzťahy s budúcou šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou. Obávajú sa, že by mohla byť príliš kritická k ich spolupráci s Ruskom či Čínou, s ktorými chcú udržiavať fungujúce vzťahy, konštatovala Biancová.

Jedným z najočakávanejších bodov summitu budú rokovania o liberalizácii obchodu. Kľúčové hlasy na strane GCC stále odmietajú zahrnutie právne záväzných doložiek o ľudských právach, environmentálnych normách a podobne, ktoré sú základom všetkých dohôd EÚ o voľnom obchode. "Napriek tomu je dohoda medzi zoskupeniami naďalej cieľom Bruselu, ale aj Saudskej Arábie. Rivalita so SAE ju núti robiť všetko pre to, aby zabránila podpísaniu bilaterálnej komplexnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a SAE. Summit je príležitosťou pre oba bloky, aby sa konečne dohodli na tom, aký prístup zaujmú k vzájomnému obchodu," uzavrela pre TASR Cinzia Biancová.





(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)