Ženeva 16. júna (TASR) - Prezident Spojených štátov Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin sa stretnú v stredu vo švajčiarskej Ženeve. Bude to ich prvá schôdzka ako prezidentov. Lídri USA a Ruska sa tak na neutrálnej švajčiarskej pôde zídu po 36 rokoch. Naposledy tam v roku 1985 rokovali ich predchodcovia - americký prezident Ronald Reagan a vtedajší šéf Kremľa Michail Gorbačov.
Ako uvádza agentúra AFP, rozhovory medzi Putinom a Bidenom vo vile La Grange - kaštieli z 18. storočia s výhľadom na Ženevské jazero - sa začnú okolo 13.00 h SELČ a budú trvať až päť hodín. Napäté vzťahy medzi obom krajinami ilustruje aj to, že v programe summitu nie je spoločné pohostenie oboch lídrov. "Nebudú spolu jesť," potvrdil pod podmienkou zachovania anonymity popredný predstaviteľ americkej delegácie na palube prezidentského špeciálu Air Force One. Okrem toho bude mať po vzájomných rokovaniach každý z prezidentov namiesto spoločnej vlastnú tlačovú konferenciu, píše agentúra Reuters.
Po stretnutí so švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom by mali obaja lídri začať spoločné rozhovory v knižnici vily La Grange.
Americký prezident Joe Biden a švajčiarsky prezident Guy Parmelin počas bilaterálneho stretnutia v Ženeve 15. júna 2021.Foto: TASR/AP
Joe Biden priletel do Ženevy v utorok krátko po 16.00 h SELČ v rámci poslednej časti svojej prvej zahraničnej cesty v úrade prezidenta. Počas nej absolvoval summity G7 a NATO v Británii a Bruseli, pričom sa usiloval o posilnenie transatlantických vzťahov.
Počas stretnutia Bidena s Putinom budú v Ženeve platiť prísne bezpečnostné opatrenia. Tamojšie úrady dočasne uzatvoria vzdušný priestor nad mestom a v oblasti nasadia okolo 4000 príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane vojakov.
Autá jazdia po moste v Ženeve v pondelok 14. júna 2021.Foto: TASR/AP
Vilu La Grange a jej okolitý park obkolesili dvoma kilometrami bezpečnostného oplotenia s ostnatým drôtom. Polícia ohradila bezpečnostnými bariérami aj okolie hotela neďaleko európskej centrály Organizácie Spojených národov (OSN), v ktorom je Biden ubytovaný.
Putin spoločné rokovania s americkou hlavou štátu absolvoval naposledy 6. júla 2018 v helsinskom prezidentskom paláci. Toto stretnutie s jeho vtedajším americkým náprotivkom Donaldom Trumpom bolo nielen ich prvým samostatným, no išlo zároveň o prvú dvojstrannú schôdzku lídrov USA a Ruska od apríla 2010.
Americké a ruské vlajky vejú na moste Mont Blanc v Ženeve v utorok 15. júna 2021.Foto: TASR/AP
Chronológia vrcholných schôdzok najvyšších predstaviteľov USA a Ruska
31. január – 1. február 1992 Camp David (USA)
Ruský prezident Boris Jeľcin podpísal so svojim hostiteľom Georgeom H. W. Bushom spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že "Rusko a USA sa navzájom nepovažujú za potenciálnych protivníkov". Jeľcin zároveň oslávil v letnom sídle amerických prezidentov svoje 61. narodeniny. Od amerického partnera dostal texaské kovbojské čižmy ozdobené americkou a ruskou vlajkou.
16. – 17. jún 1992 Washington (USA)
Počas vrcholnej schôdzky vo Washingtone sa americký prezident George H. W. Bush a jeho ruský kolega Boris Jeľcin dohodli na pokračovaní procesu START a stanovili si za cieľ znížiť do roku 2003 strategický arzenál svojich krajín na 3000 až 3500 jadrových hlavíc.
2. – 3. január 1993, Moskva (Rusko)
Krátko pred ukončením funkčného obdobia navštívil americký prezident George H. W. Bush Moskvu. S Borisom Jeľcinom podpísal dohodu START II, ktorá obmedzovala počet samostatných bojových hlavíc. Obaja signatári dohodu dodržiavali, i keď nevstúpila do platnosti.
3. – 4. apríl 1993, Vancouver (Kanada)
Prvý raz sa stretli prezidenti USA a Ruskej federácie Bill Clinton a Boris Jeľcin. Vo vancouverskej deklarácii potvrdili svoj záväzok zosilniť a zefektívniť vzájomné partnerstvo a zhodli sa na širokej spolupráci pri upevňovaní demokracie, bezpečnosti a mieru. Clinton oznámil okamžitú pomoc pri budovaní demokracie v Rusku vo výške 1,6 miliardy dolárov.
12. – 14. január 1994, Moskva (Rusko)
Konala sa prvá oficiálna návšteva amerického prezidenta Billa Clintona v Moskve. Spolu s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom podpísali tzv. Kremeľský dohovor, ktorý sa týka jadrových zbraní a ich preprogramovania tak, aby ich cieľmi neboli USA a Rusko.
21. marec 1997, Helsinki (Fínsko)
Šéfovia Bieleho domu a Kremľa Bill Clinton a Boris Jeľcin podpísali vyhlásenie o odzbrojení, likvidácii chemických zbraní, podmienkach obmedzenia jadrových zbraní, hospodárskych vzťahoch a európskej bezpečnosti.
1. – 2. september 1998, Moskva (Rusko)
Výsledkom summitu Jeľcin-Clinton bola dohoda a príprava memoranda o vytvorení spoločného kontrolno-výstražného raketového centra na území Ruska, pomocou ktorého sa má predísť prípadným kolíziám so zbraňami hromadného ničenia. Prezidenti podpísali vyhlásenie týkajúce sa globálnych hrozieb a bezpečnostných výziev, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť v 21. storočí.
3. – 5. jún 2000, Moskva (Rusko)
Bill Clinton sa počas návštevy Moskvy stretol s novým ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako prvý americký prezident vystúpil v Štátnej dume, kritizoval však postup ruských vojsk v Čečensku.
16. jún 2001, Brdo pri Kranju (Slovinsko)
Prvé stretnutie Vladimira Putina s novým prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Putin označil dvojhodinové rokovanie na zámku Brdo za "úprimný dialóg" a vyhlásil, že USA a Rusko "nie sú nepriateľmi a môžu sa stať dobrými spojencami".
13. – 15. november 2001, Crawford (USA)
George W. Bush a Vladimir Putin prerokovali otázku taktiky boja proti terorizmu, pričom na Bushovom ranči v Crawforde (Texas) došlo zároveň k osobnému zblíženiu hláv obidvoch štátov.
24. máj 2002, Moskva (Rusko)
Prezidenti Ruska a USA George W. Bush a Vladimir Putin podpísali Dohodu o obmedzení strategických útočných zbraní (SORT). Dohoda známa aj ako Moskovská zmluva predpokladala zredukovanie jadrového arzenálu na 1700 až 2200 hlavíc do roku 2012.
22. november 2002, Puškin (Rusko)
Prezident USA George W. Bush priletel do mesta Puškin pri Petrohrade zo summitu NATO v Prahe. Schôdzka s prezidentom Vladimirom Putinom mala okrem oficiálneho charakteru významný osobný rozmer. Na rokovaniach boli v popredí vzťahy medzi Ruskom a Alianciou po jej plánovanom ďalšom rozšírení aj o pobaltské republiky a koordinácia boja proti terorizmu.
26. – 27. september 2003, Camp David (USA)
Na summite sa George W. Bush a Vladimir Putin venovali riešeniu krízy na Blízkom Východe. Obaja prezidenti vyzvali Irán a Severnú Kóreu, aby zastavili svoje podozrivé nukleárne programy. Uviedli tiež, že chcú budovať slobodný a demokratický Irak napriek rozporom okolo Spojenými štátmi vedenej vojne v tejto krajine.
24. február 2005, Bratislava (Slovensko)
Ruský a americký prezident Vladimir Putin a George W. Bush rokovali na Bratislavskom hrade. Obaja štátnici navštívili hlavné mesto Slovenska po prvý raz. Bush počas stretnutia kritizoval úroveň demokracie v Rusku, Putin ho ubezpečil, že Rusko ostáva demokratickým štátom.
6. júl 2009, Moskva (Rusko)
Nový americký prezident Barack Obama sa stretol počas návštevy Ruska s prezidentom Dmitrijom Medvedevom a s premiérom Vladimirom Putinom. Obamova administratíva signalizovala, že chce odštartovať novú éru americko-ruských vzťahov.
8. apríl 2010, Praha (Česko)
Prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev podpísali dohodu Nový START, ktorá zaviazala Rusko a Spojené štáty k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550. Počítala tiež s obnovením monitorovacieho a kontrolného systému, zakotvenom v predošlej zmluve START.
16. júl 2018, Helsinki (Fínsko)
Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v helsinskom prezidentskom paláci s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Išlo o ich prvé samostatné stretnutie a zároveň o prvú dvojstrannú schôdzku lídrov USA a Ruska od apríla 2010.
