Môj poradca pre národnú bezpečnosť mi hovorí, že sme blízko, sme blízko, ale ešte sme neskončili. Dúfam, že do najbližšieho pondelka budeme mať prímerie, odpovedal Biden.
Autor TASR
New York 27. februára (TASR) – Americký prezident Joe Biden dúfa, že od začiatku budúceho týždňa by v Pásme Gazy mohlo zavládnuť prímerie. Vyhlásil to v pondelok počas návštevy New Yorku. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.
"Môj poradca pre národnú bezpečnosť mi hovorí, že sme blízko, sme blízko, ale ešte sme neskončili. Dúfam, že do najbližšieho pondelka budeme mať prímerie," odpovedal Biden na otázku, kedy by medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas mohlo nastať prímerie.
V Paríži sa cez víkend stretli zástupcovia niekoľkých strán a "dohodli sa na podobe hrubých obrysov dohody o zajatcoch pre dočasné prímerie", vyhlásil v nedeľu pre televíziu CNN poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Zástupcovia hnutia Hamas, ktoré v Pásme Gazy vládne, však medzi účastníkmi stretnutia v Paríži chýbali. S predstaviteľmi USA, Kataru a Egypta sa stretli neskôr v katarskej metropole Dauha, kde sa k nim pridali aj zástupcovia Izraela. Napriek novým návrhom týkajúcim sa sporných otázok "Izrael nezaujal žiadny konkrétny postoj k podmienkam prímeria a stiahnutiu (vojsk) z Pásma Gazy", uviedol pre AFP nemenovaný zdroj z prostredia Hamasu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol stiahnutie izraelskej armády ako "blúznenie" a vyhlásil, že akékoľvek prímerie spôsobí iba oddialenie vojenského útoku na mesto Rafah ležiace na juhu Pásma Gazy. Do mesta sa uchýlilo približne 1,4 milióna Palestínčanov hľadajúcich útočisko pred bojmi prebiehajúcimi na iných miestach pásma.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po teroristickom útoku palestínskych militantov na Izrael vlani v októbri, pri ktorom podľa izraelských údajov militanti z tohto hnutia zabili približne 1160 ľudí, väčšinou civilistov. Ďalších približne 250 zajali a odvliekli do Gazy. Izrael uvádza, že 31 z nich zrejme zahynulo.
Izrael v reakcii na útok spustil masívnu vojenskú ofenzívu, pri ktorej doteraz podľa údajov Hamasu zahynulo takmer 29.782 ľudí, taktiež prevažne civilistov.
"Môj poradca pre národnú bezpečnosť mi hovorí, že sme blízko, sme blízko, ale ešte sme neskončili. Dúfam, že do najbližšieho pondelka budeme mať prímerie," odpovedal Biden na otázku, kedy by medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas mohlo nastať prímerie.
V Paríži sa cez víkend stretli zástupcovia niekoľkých strán a "dohodli sa na podobe hrubých obrysov dohody o zajatcoch pre dočasné prímerie", vyhlásil v nedeľu pre televíziu CNN poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Zástupcovia hnutia Hamas, ktoré v Pásme Gazy vládne, však medzi účastníkmi stretnutia v Paríži chýbali. S predstaviteľmi USA, Kataru a Egypta sa stretli neskôr v katarskej metropole Dauha, kde sa k nim pridali aj zástupcovia Izraela. Napriek novým návrhom týkajúcim sa sporných otázok "Izrael nezaujal žiadny konkrétny postoj k podmienkam prímeria a stiahnutiu (vojsk) z Pásma Gazy", uviedol pre AFP nemenovaný zdroj z prostredia Hamasu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol stiahnutie izraelskej armády ako "blúznenie" a vyhlásil, že akékoľvek prímerie spôsobí iba oddialenie vojenského útoku na mesto Rafah ležiace na juhu Pásma Gazy. Do mesta sa uchýlilo približne 1,4 milióna Palestínčanov hľadajúcich útočisko pred bojmi prebiehajúcimi na iných miestach pásma.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po teroristickom útoku palestínskych militantov na Izrael vlani v októbri, pri ktorom podľa izraelských údajov militanti z tohto hnutia zabili približne 1160 ľudí, väčšinou civilistov. Ďalších približne 250 zajali a odvliekli do Gazy. Izrael uvádza, že 31 z nich zrejme zahynulo.
Izrael v reakcii na útok spustil masívnu vojenskú ofenzívu, pri ktorej doteraz podľa údajov Hamasu zahynulo takmer 29.782 ľudí, taktiež prevažne civilistov.