Boje v Sudáne vypukli 15. apríla, a to medzi dvoma veliteľmi, ktorí pred 18 mesiacmi spoločne zosnovali vojenský prevrat.
Autor TASR
Washington 4. mája (TASR) - Prezident USA Joe Biden vo štvrtok podpísal výkonné nariadenie, ktoré umožní uvalenie sankcií voči osobám zapojeným do nedávnych násilností v Sudáne. Informovala o tom agentúra AP.
Biden vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho nariadenie "postihne osoby zodpovedné za ohrozenie mieru, bezpečnosti a stability Sudánu, za podkopávanie demokratického prechodu moci v Sudáne, za používanie násilia proti civilistom alebo za vážne porušovanie ľudských práv".
Biden dodal, že násilie, ku ktorému dochádza v Sudáne, je "tragédiou a je zradou jasnej požiadavky sudánskeho ľudu na civilnú vládu a prechod k demokracii".
Boje v Sudáne vypukli 15. apríla, a to medzi dvoma veliteľmi, ktorí pred 18 mesiacmi spoločne zosnovali vojenský prevrat s cieľom zmariť prechod krajiny k demokracii.
V dôsledku boja o moc medzi veliteľom ozbrojených síl generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a veliteľom polovojenskej skupiny Sily rýchlej podpory (RSF) generálom Muhammadom Hamdánom Daklúom sa milióny Sudáncov skrývajú vo svojich domovoch a státisíce ich už museli opustiť svoje domovy. Podľa agentúr OSN bolo najmenej 334.000 ľudí vysídlených v rámci Sudánu a ďalšie desaťtisíce sa pred bojmi uchýlili do susedných krajín - do Egypta, Čadu, Južného Sudánu, Stredoafrickej republiky či Etiópie.
Boje si vynútili aj evakuáciu tisícov cudzincov. Niektoré agentúry OSN pôsobiace v Sudáne pozastavili svoju činnosť. Svoju misiu tam prerušil aj Svetový potravinový program (WFP), keď v bojoch na juhu Sudánu zahynuli traja jeho miestni pracovníci. Medzičasom však WFP avizoval, že svoju prácu v Sudáne obnoví.
Súčasťou bojov boli aj bezprecedentné boje v hlavnom meste Chartúm.
Znepriatelené strany v Sudáne sa v utorok dohodli na predĺžení prímeria o ďalších sedem dní — od 4. do 11. mája. Najnovšie prímerie sprostredkoval juhosudánsky prezident Salva Kiir. Obe strany sa tiež dohodli, že vymenujú svojich zástupcov na mierové rokovania, ktoré sa budú konať na mieste podľa ich výberu.
Biden vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho nariadenie "postihne osoby zodpovedné za ohrozenie mieru, bezpečnosti a stability Sudánu, za podkopávanie demokratického prechodu moci v Sudáne, za používanie násilia proti civilistom alebo za vážne porušovanie ľudských práv".
Biden dodal, že násilie, ku ktorému dochádza v Sudáne, je "tragédiou a je zradou jasnej požiadavky sudánskeho ľudu na civilnú vládu a prechod k demokracii".
Boje v Sudáne vypukli 15. apríla, a to medzi dvoma veliteľmi, ktorí pred 18 mesiacmi spoločne zosnovali vojenský prevrat s cieľom zmariť prechod krajiny k demokracii.
V dôsledku boja o moc medzi veliteľom ozbrojených síl generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a veliteľom polovojenskej skupiny Sily rýchlej podpory (RSF) generálom Muhammadom Hamdánom Daklúom sa milióny Sudáncov skrývajú vo svojich domovoch a státisíce ich už museli opustiť svoje domovy. Podľa agentúr OSN bolo najmenej 334.000 ľudí vysídlených v rámci Sudánu a ďalšie desaťtisíce sa pred bojmi uchýlili do susedných krajín - do Egypta, Čadu, Južného Sudánu, Stredoafrickej republiky či Etiópie.
Boje si vynútili aj evakuáciu tisícov cudzincov. Niektoré agentúry OSN pôsobiace v Sudáne pozastavili svoju činnosť. Svoju misiu tam prerušil aj Svetový potravinový program (WFP), keď v bojoch na juhu Sudánu zahynuli traja jeho miestni pracovníci. Medzičasom však WFP avizoval, že svoju prácu v Sudáne obnoví.
Súčasťou bojov boli aj bezprecedentné boje v hlavnom meste Chartúm.
Znepriatelené strany v Sudáne sa v utorok dohodli na predĺžení prímeria o ďalších sedem dní — od 4. do 11. mája. Najnovšie prímerie sprostredkoval juhosudánsky prezident Salva Kiir. Obe strany sa tiež dohodli, že vymenujú svojich zástupcov na mierové rokovania, ktoré sa budú konať na mieste podľa ich výberu.