Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Biden privítal prepustenie amerických občanov z Iránu

Americký prezident Joe Biden. Foto: TASR/AP

Vo vyhlásení Bieleho domu sa však nespomína oslobodenie piatich občanov Iránu, ktorých Biden v súvislosti s výmenou väzňov omilostil.

Washington 18. septembra (TASR) - Americký prezident Joe Biden v pondelok privítal prepustenie piatich amerických občanov z Iránu, ktorí medzičasom prileteli na medzinárodné letisko v katarskej metropole Dauha v rámci výmeny väzňov medzi Washingtonom a Teheránom. Biden zároveň potvrdil uvalenie nových sankcií na iránske subjekty. TASR o tom informuje podľa agentúry AP a AFP.

"Siamak Namazi, Morad Tahbaz, Emad Sharghi a dvaja občania, ktorí si želajú zostať v anonymite, sa čoskoro stretnú so svojimi blízkymi - po rokoch agónie, neistoty a utrpenia," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v pondelok uviedol, že s oslobodenými americkými občanmi po pristáti v Katare telefonoval. "Je veľmi príjemné môcť povedať, že naši spoluobčania sú slobodní. Môžem vám povedať, že to bol pre nich aj pre mňa emotívny rozhovor," poznamenal Blinken.

Biden zároveň vyhlásil, že USA budú naďalej uvaľovať sankcie na Irán v dôsledku provokatívnych aktivít Teheránu v regióne. Potvrdil uloženie sankcií na iránske ministerstvo pre tajné služby a iránskeho exprezidenta Mahmúda Ahmadínežáda, ktorí sú podľa Bidena zapletení do neoprávneného zadržiavania už prepustených amerických občanov.

Šéf Bieleho domu varoval amerických občanov pred rizikami cestovania do Iránu. Washington podľa neho nedokáže zaručiť ich slobodu v prípade zadržania na iránskom území. Držiteľov amerického pasu vyzval, aby do Iránu necestovali.

Americký prezident poďakoval partnerom v USA aj v zahraničí, ktorí sa podieľali na uskutočnení výmeny väzňov vrátane vlád v Katare, Ománe, Švajčiarsku i Južnej Kórei. Predovšetkým vyzdvihol katarského emira Tamím ibn Hamad Ál Sáního a ománskeho sultána Hajsama bin Tárika, ktorí pomohli dohodu medzi Iránom a USA sprostredkovať.

Vo vyhlásení Bieleho domu sa však nespomína oslobodenie piatich občanov Iránu, ktorých Biden v súvislosti s výmenou väzňov omilostil. Tí boli v USA väznení či čelili obvineniam súvisiacim s nenásilnými trestnými činmi. Podľa iránskych úradov ide o občanov Merhdáda Moína Ansárího, Kambíza Attár-Kášáního, Rezu Sarhangpúra Kafrána, Amína Hasanzádeho a Káveho Afrásjábího.

Dvaja z Iráncov už v pondelok pricestovali do Kataru. Zvyšní traja sa podľa Teheránu rozhodli zostať v Spojených štátoch alebo v tretej krajine.

Biden zároveň pripomenul, že netreba zabúdať na tých, ktorí sa z Iránu nevrátili - vrátane Boba Levinsona, bývalého agenta FBI, ktorý v tejto krajine zmizol a je považovaný za mŕtveho

Jeden z oslobodených Američanov - Siamak Namazi - vyzdvihol Bidena za to, že podľa neho uprednostnil životy amerických občanov, a nie politiku a aj napriek kritike zo strany republikánov výmenu väzňov napokon zrealizoval.

"Úprimne ďakujem prezidentovi Bidenovi a jeho administratíve, ktorá musela prijať niekoľko neuveriteľne ťažkých rozhodnutí," uviedol Namazi.

Zároveň vyzval Bidena, ktorý sa v súčasnosti pripravuje na stretnutie so svetovými lídrami na pôde OSN, aby inicioval celosvetové úsilie zamerané na prevenciu únosov rukojemníkov.

"Iránsky režim a jemu podobní sa budú musieť rozhodnúť inak len vtedy, ak sa slobodný svet konečne dohodne na kolektívnom vyvodení drakonických dôsledkov voči tým, ktorí využívajú ľudské životy ako obyčajnú výmennú menu," poznamenal Namazi, ktorý bol v Iráne zadržiavaný od roku 2015, kedy ho obvinili zo špionáže.

Výmena väzňov medzi Washingtonom a Teheránom sa mohla uskutočniť po tom, ako v Južnej Kórei došlo k uvoľneniu zmrazených iránskych financií. Prostriedky v hodnote šiestich miliárd dolárov v pondelok dorazili do Kataru v súlade s výnimkou zo sankcií, ktorú pred týždňom vydala pre zahraničné banky vláda USA.

Guvernér iránskej centrálnej banky v pondelok uviedol, že na iránske účty v Katare pribudla suma v hodnote 5,57 miliárd eur, a teda bude od Južnej Kórey požadovať náhradu škody za zmrazenie týchto prostriedkov, ako aj za zníženie ich hodnoty.