Americký exprezident uznal koncom roka 2017 Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, pričom v roku 2018 doňho USA presunuli aj svoje veľvyslanectvo.
Autor TASR
Jeruzalem 17. februára (TASR) - Americký prezident Joe Biden telefonoval v stredu vôbec prvýkrát od svojho januárového nástupu do úradu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Agentúra DPA poukázala na to, že takto oneskorený telefonát je mimoriadne neobvyklý, keďže noví prezidenti USA zvykli telefonovať s izraelským lídrom už v prvých dňoch po nástupe do funkcie.
O telefonáte informovali obaja lídri na sociálnej sieti Twitter. Netanjahu na svojom účte uviedol, že s Bidenom viedli asi hodinu veľmi priateľský a srdečný rozhovor.
"Obaja lídri poukázali na dlhoročné osobné vzťahy a uviedli, že budú spolupracovať na ďalšom utužovaní silného spojenectva Izraelu s USA," uvádza tvít na Netanhujovom účte.
Biden na Twitteri uviedol, že "potvrdil nemenný záväzok USA voči bezpečnosti nášho spojenca Izraela". Dodal, že obe krajiny sú v neustálom kontakte s cieľom posilniť vzájomnú strategickú spoluprácu "vo všetkých regionálnych bezpečnostných otázkach vrátane Iránu".
Biden podľa vyhlásenia Bieleho domu tiež zdôraznil podporu USA pre dohody o normalizácii vzťahov Izraelu s viacerými arabskými a moslimskými krajinami, menovite Spojenými arabskými emirátmi (SAE), Bahrajnom, Sudánom aj Marokom, ktoré sprostredkovala administratíva exprezidenta USA Donalda Trumpa. Prezident USA zároveň vyzdvihol dôležitosť mierových snáh v regióne, vrátane vo vzťahu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Biden tiež vyzdvihol, ako Netanjahu bojuje s pandémiou koronavírusu. V deväťmiliónovom Izraeli dosiaľ zaočkovali vakcínou od Pfizer/BioNTech štyri milióny ľudí, z ktorých vyše 2,6 milióna už dostalo aj druhú dávku, pripomína agentúra AFP.
Nezvykle oneskorený telefonát lídrov vyvolal tvrdenia, že Biden sa Netanjahuovi vyhýbal pre jeho blízky vzťah s Trumpom, uvádza DPA.
Trumpova politika tešila Izrael, pripomína AFP. Americký exprezident uznal koncom roka 2017 Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, pričom v roku 2018 doňho USA presunuli aj svoje veľvyslanectvo. Trump tiež jednostranne odstúpil od tzv. jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Izrael mal k tejto dohode od počiatku veľké výhrady a stotožňoval sa s Trumpovým presvedčením, že dohodnuté podmienky neobmedzujú Irán natoľko, aby mu zabránili v prípadnom vývoji atómovej zbrane. Teherán takéto snahy popiera.
Samotný Biden však nedávno naznačil, že jeho administratíva zvažuje návrat k zmienenej dohode. Veľvyslanec Izraela v USA Gilan Erdan na to reagoval tvrdením, že Izrael nebude s Bidenom spolupracovať pri formovaní novej stratégie voči Iránu v prípade, ak sa Washington k tejto dohode vráti.
O telefonáte informovali obaja lídri na sociálnej sieti Twitter. Netanjahu na svojom účte uviedol, že s Bidenom viedli asi hodinu veľmi priateľský a srdečný rozhovor.
"Obaja lídri poukázali na dlhoročné osobné vzťahy a uviedli, že budú spolupracovať na ďalšom utužovaní silného spojenectva Izraelu s USA," uvádza tvít na Netanhujovom účte.
Biden na Twitteri uviedol, že "potvrdil nemenný záväzok USA voči bezpečnosti nášho spojenca Izraela". Dodal, že obe krajiny sú v neustálom kontakte s cieľom posilniť vzájomnú strategickú spoluprácu "vo všetkých regionálnych bezpečnostných otázkach vrátane Iránu".
Biden podľa vyhlásenia Bieleho domu tiež zdôraznil podporu USA pre dohody o normalizácii vzťahov Izraelu s viacerými arabskými a moslimskými krajinami, menovite Spojenými arabskými emirátmi (SAE), Bahrajnom, Sudánom aj Marokom, ktoré sprostredkovala administratíva exprezidenta USA Donalda Trumpa. Prezident USA zároveň vyzdvihol dôležitosť mierových snáh v regióne, vrátane vo vzťahu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Biden tiež vyzdvihol, ako Netanjahu bojuje s pandémiou koronavírusu. V deväťmiliónovom Izraeli dosiaľ zaočkovali vakcínou od Pfizer/BioNTech štyri milióny ľudí, z ktorých vyše 2,6 milióna už dostalo aj druhú dávku, pripomína agentúra AFP.
Nezvykle oneskorený telefonát lídrov vyvolal tvrdenia, že Biden sa Netanjahuovi vyhýbal pre jeho blízky vzťah s Trumpom, uvádza DPA.
Trumpova politika tešila Izrael, pripomína AFP. Americký exprezident uznal koncom roka 2017 Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, pričom v roku 2018 doňho USA presunuli aj svoje veľvyslanectvo. Trump tiež jednostranne odstúpil od tzv. jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Izrael mal k tejto dohode od počiatku veľké výhrady a stotožňoval sa s Trumpovým presvedčením, že dohodnuté podmienky neobmedzujú Irán natoľko, aby mu zabránili v prípadnom vývoji atómovej zbrane. Teherán takéto snahy popiera.
Samotný Biden však nedávno naznačil, že jeho administratíva zvažuje návrat k zmienenej dohode. Veľvyslanec Izraela v USA Gilan Erdan na to reagoval tvrdením, že Izrael nebude s Bidenom spolupracovať pri formovaní novej stratégie voči Iránu v prípade, ak sa Washington k tejto dohode vráti.