Pred rokom, ešte ako kandidát na prezidenta, si Biden pripomenul 1,5 milióna arménskych mužov, žien a detí, ktorí prišli o život v posledných rokoch existencie Osmanskej ríše.
Autor TASR
Washington 22. apríla (TASR) - Očakáva sa, že americký prezident Joe Biden oficiálne uzná masaker Arménov Osmanskou ríšou počas prvej svetovej vojny za genocídu. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra Reuters, citujúc zdroje oboznámené s danou záležitosťou.
Tento krok, ktorý pravdepodobne podráždi Turecko a prispeje k ďalšiemu zhoršeniu už i tak napätých vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou - členmi Severoatlantickej aliancie -, by bol do značnej miery symbolický, ale znamenal by odklon od desaťročia starostlivo cibreného jazyka zaznievajúceho z Bieleho domu.
Biden pravdepodobne použije výraz "genocída" v rámci svojho vyhlásenia 24. apríla, keď sa vo svete konajú každoročné spomienky na obete tohto vraždenia, uviedli zdroje.
Pred rokom, ešte ako kandidát na prezidenta, si Biden pripomenul 1,5 milióna arménskych mužov, žien a detí, ktorí prišli o život v posledných rokoch existencie Osmanskej ríše. Dodal, že podporí úsilie uznať tieto násilnosti ako genocídu.
"Dnes si pripomíname ohavné činy spáchané na arménskom ľude počas Veľkého pogromu (Mec Jeghern). Ak budem zvolený, zaväzujem sa podporiť rezolúciu uznávajúcu arménsku genocídu a ustanoviť všeobecné ľudské práva za najvyššiu prioritu," napísal vtedy na Twitteri.
Turecko akceptuje, že pri zrážkach s osmanskými silami počas prvej svetovej vojny bolo zabitých veľa Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, ale namieta proti uvádzaným číslam a popiera, že vraždenie bolo systematicky organizované a predstavuje genocídu.
V americkom Kongrese boli po celé desaťročia pozastavené snahy smerujúce k uznaniu arménskej genocídy a prezidenti USA sa vyhýbali používaniu tohto výrazu z obáv o vzťahy s Tureckom, ako aj z dôvodu intenzívneho lobovania zo strany Ankary.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nadviazal s predošlým americkým prezidentom Donaldom Trumpom úzke vzťahy, ale s Bidenom, ktorý sa ujal úradu hlavy štátu 20. januára, sa dosiaľ nerozprával.
Tento krok, ktorý pravdepodobne podráždi Turecko a prispeje k ďalšiemu zhoršeniu už i tak napätých vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou - členmi Severoatlantickej aliancie -, by bol do značnej miery symbolický, ale znamenal by odklon od desaťročia starostlivo cibreného jazyka zaznievajúceho z Bieleho domu.
Biden pravdepodobne použije výraz "genocída" v rámci svojho vyhlásenia 24. apríla, keď sa vo svete konajú každoročné spomienky na obete tohto vraždenia, uviedli zdroje.
Pred rokom, ešte ako kandidát na prezidenta, si Biden pripomenul 1,5 milióna arménskych mužov, žien a detí, ktorí prišli o život v posledných rokoch existencie Osmanskej ríše. Dodal, že podporí úsilie uznať tieto násilnosti ako genocídu.
"Dnes si pripomíname ohavné činy spáchané na arménskom ľude počas Veľkého pogromu (Mec Jeghern). Ak budem zvolený, zaväzujem sa podporiť rezolúciu uznávajúcu arménsku genocídu a ustanoviť všeobecné ľudské práva za najvyššiu prioritu," napísal vtedy na Twitteri.
Turecko akceptuje, že pri zrážkach s osmanskými silami počas prvej svetovej vojny bolo zabitých veľa Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, ale namieta proti uvádzaným číslam a popiera, že vraždenie bolo systematicky organizované a predstavuje genocídu.
V americkom Kongrese boli po celé desaťročia pozastavené snahy smerujúce k uznaniu arménskej genocídy a prezidenti USA sa vyhýbali používaniu tohto výrazu z obáv o vzťahy s Tureckom, ako aj z dôvodu intenzívneho lobovania zo strany Ankary.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nadviazal s predošlým americkým prezidentom Donaldom Trumpom úzke vzťahy, ale s Bidenom, ktorý sa ujal úradu hlavy štátu 20. januára, sa dosiaľ nerozprával.