Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Zahraničie

Biden zvažuje vyslať tisícky vojakov do Pobaltia a východnej Európy

Americký prezident Joe Biden, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny.

Washington 24. januára (TASR) - Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Informácia vyšla v pondelkovom vydaní denníka The New York Times (NYT). Korešpondentka NYT z Pentagónu sa odvolala na nemenovaných predstaviteľov Bidenovej administratívy a vyslanie vojakov by bolo podľa nej posunom v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácií.

"(Tento krok) by signalizoval posun pre Bidenovu administratívu, ktorá až donedávna zaujímala skôr zdržanlivý postoj k Ukrajine zo strachu, že vyprovokuje Rusko k invázii. Keďže však ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil svoje hrozby voči Ukrajine a rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi ho nedokázali odradiť, americká administratíva teraz ustupuje od svojej stratégie neprovokovať (Moskvu)," napísal NYT.

Ruský prezident Vladimir Putin, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny. Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1000–5000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť, uvádza denník.

"Je to jasná odpoveď na náhle rozmiestnenie ruských síl v Bielorusku, v podstate na hraniciach so Severoatlantickou alianciou," povedala pre NYT Evelyn Farkasová, ktorá bola predstaviteľkou amerického ministerstva obrany (Pentagónu) pre Rusko a Ukrajinu počas administratívy prezidenta Baracka Obamu.

Bývalý americký prezident Barack Obama, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


"Je nepredstaviteľné, aby NATO neodpovedalo na taký náhly vojenský krok v tomto politickom kontexte. Kremeľ musí pochopiť, že všetkými týmito krokmi iba eskaluje situáciu a zvyšuje nebezpečenstvo pre všetky strany," dodala Farkasová.

Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a najnovšie tiež i v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali takúto operáciu ospravedlniť. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, avšak popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.

Spojené štáty už nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva v Kyjeve, aby pre hroziacu ruskú inváziu Ukrajinu opustili. Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu. Podľa NYT ide o bežné opatrenie prijímané v prípade obáv z možného vyhrotenia krízovej situácie.

Vláda USA však podľa denníka údajne stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.