Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Egyptské úrady v posledných rokoch podnikali rozsiahle represie voči odporcom režimu prezidenta Sísího. Vo väzení skončili tisíce ľudí, prevažne islamistov, ale aj sekulárnych aktivistov.
Autor TASR
Washington 26. januára (TASR) - Administratíva prezidenta USA Joea Bidena v utorok schválila predaj zbraní Egyptu v hodnote 2,5 miliardy dolárov (2,2 miliardy eur). Urobila tak napriek pokračujúcim obavám z porušovania ľudských práv režimom egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího, informovala v stredu agentúra AP.
Balík schválený Bidenovou administratívou zahŕňa predaj 12 vojenských transportných lietadiel C-130 Super Hercules a súvisiaceho vybavenia za 2,2 miliardy dolárov, a tiež radarové systémy protivzdušnej obrany v odhadovanej hodnote 355 miliónov.
"Tento navrhovaný predaj podporí zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že pomôže posilniť bezpečnosť tejto veľkej krajiny, ktorá nie je členom NATO a ktorá je naďalej dôležitým strategickým partnerom v oblasti Blízkeho východu," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.
Ministerstvo zdôraznilo, že v rámci posilňovania vzťahov s Egyptom Bidenova vláda nezabúda riešiť ani na situáciu v oblasti rešpektovania ľudských práv v tejto severoafrickej krajine.
Správa o schválení balíka bola zverejnená len niekoľko hodín po tom, ako skupina šiestich amerických demokratických kongresmanov apelovala na administratívu Joea Bidena, aby výmenou za dodávky zbraní Káhire trval na dodržiavaní aspoň minimálnych kritérií týkajúcich sa ľudských práv.
Kongresmani vrátane šéfa zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Gregoryho Meeksa vyzvali vládu, aby Egyptu neposkytla vojenskú pomoc vo výške 130 miliónov dolárov, ktorý bola z rovnakých dôvodov zmrazená v septembri minulého roku. Rezort diplomacie USA zdôraznil, že pozastavená vojenská pomoc nijako nesúvisí s predajom zbraní, ktorý bol schválený v utorok.
Egyptské úrady v posledných rokoch podnikali rozsiahle represie voči odporcom režimu prezidenta Sísího. Vo väzení skončili tisíce ľudí, prevažne islamistov, ale aj sekulárnych aktivistov.
Organizácia Human Rights Watch vlani odporučila zahraničným partnerom Egypta, aby zastavili dodávky zbraní Káhire a uvalili sankcie na tamojšie "bezpečnostné zložky a predstaviteľov, ktorí sú najviac zodpovední za pokračujúce prípady porušovania" ľudských práv.
Balík schválený Bidenovou administratívou zahŕňa predaj 12 vojenských transportných lietadiel C-130 Super Hercules a súvisiaceho vybavenia za 2,2 miliardy dolárov, a tiež radarové systémy protivzdušnej obrany v odhadovanej hodnote 355 miliónov.
"Tento navrhovaný predaj podporí zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že pomôže posilniť bezpečnosť tejto veľkej krajiny, ktorá nie je členom NATO a ktorá je naďalej dôležitým strategickým partnerom v oblasti Blízkeho východu," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.
Ministerstvo zdôraznilo, že v rámci posilňovania vzťahov s Egyptom Bidenova vláda nezabúda riešiť ani na situáciu v oblasti rešpektovania ľudských práv v tejto severoafrickej krajine.
Správa o schválení balíka bola zverejnená len niekoľko hodín po tom, ako skupina šiestich amerických demokratických kongresmanov apelovala na administratívu Joea Bidena, aby výmenou za dodávky zbraní Káhire trval na dodržiavaní aspoň minimálnych kritérií týkajúcich sa ľudských práv.
Kongresmani vrátane šéfa zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Gregoryho Meeksa vyzvali vládu, aby Egyptu neposkytla vojenskú pomoc vo výške 130 miliónov dolárov, ktorý bola z rovnakých dôvodov zmrazená v septembri minulého roku. Rezort diplomacie USA zdôraznil, že pozastavená vojenská pomoc nijako nesúvisí s predajom zbraní, ktorý bol schválený v utorok.
Egyptské úrady v posledných rokoch podnikali rozsiahle represie voči odporcom režimu prezidenta Sísího. Vo väzení skončili tisíce ľudí, prevažne islamistov, ale aj sekulárnych aktivistov.
Organizácia Human Rights Watch vlani odporučila zahraničným partnerom Egypta, aby zastavili dodávky zbraní Káhire a uvalili sankcie na tamojšie "bezpečnostné zložky a predstaviteľov, ktorí sú najviac zodpovední za pokračujúce prípady porušovania" ľudských práv.
