Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozícia vo svojej reakcii konštatovala, že vedenie krajiny sľubuje ústavnú reformu v nádeji, že "spoločnosť sa vyrovná s tým, čo sa deje".
Autor TASR
Minsk 13. februára (TASR) - Koordinačná rada bieloruskej opozície trvá na prepustení politických väzňov a odmieta možnosť riešenia politickej krízy prijatím novej ústavy. Informovala o tom v sobotu agentúra Interfax.
"Znovu opakujeme, že na obnovenie jednoty v spoločnosti je potrebný plnohodnotný dialóg o spôsoboch riešenia politickej krízy. Prvým krokom dialógu musí byť odmietnutie (uplatňovania) represií z politických dôvodov, ako aj prepustenie všetkých politických väzňov," uvádza sa vo vyhlásení opozície.
Zverejnené bolo v reakcii na výsledky VI. všebieloruského ľudového zhromaždenia, na ktorom sa vo štvrtok a piatok zúčastnilo 2700 delegátov - zástupcov vládnych úradov a vybraných zástupcov občianov.
Opozícia vo svojej reakcii konštatovala, že vedenie krajiny sľubuje ústavnú reformu v nádeji, že "spoločnosť sa vyrovná s tým, čo sa deje".
Odporcovia súčasného režimu v Bielorusku však súčasne zdôrazňujú, že "prijatie novej ústavy má byť poslednou fázou prekonania politickej krízy".
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že hlasovanie o novom znení bieloruskej ústavy by sa malo odohrať súčasne s komunálnymi voľbami, a to najneskôr 18. januára 2022.
Podľa AP ide o ďalší Lukašenkov pokus upokojiť opozíciu a obyvateľov, ktorí sa v posledných mesiacoch zapojili do protivládnych protestov.
Lukašenko zorganizoval referendá o ústavných zmenách už dvakrát, vždy pritom pretlačil zmeny, ktorými si upevnil moc: v roku 1996 takto získal právomoc menovať sudcov a referendum z roku 2004 mu umožnilo uchádzať sa znovu o prezidentský post, aj keď hlavou štátu bol predtým dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Všebieloruské ľudové zhromaždenie je grémiom, ktoré nepatrí do systému mocenských orgánov. Jeho delegátmi sú vládni predstavitelia a režimom vybraní zástupcovia z rôznych oblastí spoločnosti. Opozícia naň nemá prístup a kritizovala ho ako nelegálne. Opozícia, ktorej lídri sú uväznení alebo boli nútení odísť do exilu, označila zhromaždenie v Minsku za "politické divadlo".
Cieľom zhromaždenia bolo prerokovať a schváliť hlavné body programu sociálno-ekonomického rozvoja Bieloruska na roky 2021-25.
Prvé takéto zhromaždenie sa uskutočnilo v októbri roku 1996 - pred spomenutým referendom o zmenách a doplnkoch do ústavy. Odvtedy sa koná každých päť rokov, aby jeho delegáti schválili program sociálno-ekonomického rozvoja krajiny na nasledujúcich päť rokov.
Tento rok sa konalo v čase pretrvávajúcich a nebývalých protestov opozície a časti obyvateľov krajiny proti výsledkom prezidentských volieb z 9. augusta minulého roku. Za ich víťaza bol síce vyhlásený Lukašenko, ale opozícia i Západ považujú výsledky volieb za sfalšované. Demonštranti požadujú rezignáciu Lukašenka, prepustenie politických väzňov a usporiadanie nových volieb.
"Znovu opakujeme, že na obnovenie jednoty v spoločnosti je potrebný plnohodnotný dialóg o spôsoboch riešenia politickej krízy. Prvým krokom dialógu musí byť odmietnutie (uplatňovania) represií z politických dôvodov, ako aj prepustenie všetkých politických väzňov," uvádza sa vo vyhlásení opozície.
Zverejnené bolo v reakcii na výsledky VI. všebieloruského ľudového zhromaždenia, na ktorom sa vo štvrtok a piatok zúčastnilo 2700 delegátov - zástupcov vládnych úradov a vybraných zástupcov občianov.
Opozícia vo svojej reakcii konštatovala, že vedenie krajiny sľubuje ústavnú reformu v nádeji, že "spoločnosť sa vyrovná s tým, čo sa deje".
Odporcovia súčasného režimu v Bielorusku však súčasne zdôrazňujú, že "prijatie novej ústavy má byť poslednou fázou prekonania politickej krízy".
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že hlasovanie o novom znení bieloruskej ústavy by sa malo odohrať súčasne s komunálnymi voľbami, a to najneskôr 18. januára 2022.
Podľa AP ide o ďalší Lukašenkov pokus upokojiť opozíciu a obyvateľov, ktorí sa v posledných mesiacoch zapojili do protivládnych protestov.
Lukašenko zorganizoval referendá o ústavných zmenách už dvakrát, vždy pritom pretlačil zmeny, ktorými si upevnil moc: v roku 1996 takto získal právomoc menovať sudcov a referendum z roku 2004 mu umožnilo uchádzať sa znovu o prezidentský post, aj keď hlavou štátu bol predtým dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Všebieloruské ľudové zhromaždenie je grémiom, ktoré nepatrí do systému mocenských orgánov. Jeho delegátmi sú vládni predstavitelia a režimom vybraní zástupcovia z rôznych oblastí spoločnosti. Opozícia naň nemá prístup a kritizovala ho ako nelegálne. Opozícia, ktorej lídri sú uväznení alebo boli nútení odísť do exilu, označila zhromaždenie v Minsku za "politické divadlo".
Cieľom zhromaždenia bolo prerokovať a schváliť hlavné body programu sociálno-ekonomického rozvoja Bieloruska na roky 2021-25.
Prvé takéto zhromaždenie sa uskutočnilo v októbri roku 1996 - pred spomenutým referendom o zmenách a doplnkoch do ústavy. Odvtedy sa koná každých päť rokov, aby jeho delegáti schválili program sociálno-ekonomického rozvoja krajiny na nasledujúcich päť rokov.
Tento rok sa konalo v čase pretrvávajúcich a nebývalých protestov opozície a časti obyvateľov krajiny proti výsledkom prezidentských volieb z 9. augusta minulého roku. Za ich víťaza bol síce vyhlásený Lukašenko, ale opozícia i Západ považujú výsledky volieb za sfalšované. Demonštranti požadujú rezignáciu Lukašenka, prepustenie politických väzňov a usporiadanie nových volieb.
