Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotný Raman Pratasevič sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli tieto "priznania" urobené pod nátlakom.
Autor TASR
Minsk 21. apríla (TASR) — Bieloruská prokuratúra žiada desať rokov väzenia pre aktivistu a novinára Ramana Prataseviča, ktorý je obvinený z podnecovania nepokojov a plánov na uchopenie štátnej moci. V piatok o tom informovala agentúra Reuters.
V exile žijúceho aktivistu Prataseviča, jedného zo zakladateľov bieloruskej opozičnej mediálnej platformy Nexta, zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná.
Zároveň s Pratasevičom vtedy na minskom letisku zadržali aj jeho priateľku, Rusku Sofju Sapegovú, čo zároveň s odklonením civilného lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie. Sapegovú odsúdili vlani na šesť rokov väzenia za údajné "podnecovanie spoločenskej nenávisti".
Súdny proces s Pratasevičom, ktorý je v domácom väzení, sa začal 16. februára. Na piatkovom pojednávaní sa zúčastnil aj Pratasevič ako hlavný obžalovaný, zatiaľ čo ďalší dvaja zakladatelia Nexty — Sciapan Pucila a Jan Rudzik — sú súdení v neprítomnosti.
Samotný Raman Pratasevič sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli tieto "priznania" urobené pod nátlakom.
Spravodajský kanál Nexta pomáhal s mobilizáciou demonštrantov počas masových protestov proti deklarovanému víťazstvu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách konaných v auguste 2020. Nexta bola medzičasom v Bielorusku označená za "teroristickú organizáciu" a zakázaná.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna taktiež v piatok oznámila, že miestny súd zamietol odvolanie aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého voči marcovému verdiktu, ktorým bol odsúdený na desať rokov väzenia za údajné financovanie povolebných protestov a údajné daňové úniky. Podľa údajov Viasny bieloruské úrady za opozičné aktivity väznia takmer 1500 ľudí.
EÚ označila procesy s Biaľackým a inými predstaviteľmi bieloruskej opozície a občianskej spoločnosti za "fingované" súdne konania založené na falošných a politicky motivovaných obvineniach.
V exile žijúceho aktivistu Prataseviča, jedného zo zakladateľov bieloruskej opozičnej mediálnej platformy Nexta, zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná.
Zároveň s Pratasevičom vtedy na minskom letisku zadržali aj jeho priateľku, Rusku Sofju Sapegovú, čo zároveň s odklonením civilného lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie. Sapegovú odsúdili vlani na šesť rokov väzenia za údajné "podnecovanie spoločenskej nenávisti".
Súdny proces s Pratasevičom, ktorý je v domácom väzení, sa začal 16. februára. Na piatkovom pojednávaní sa zúčastnil aj Pratasevič ako hlavný obžalovaný, zatiaľ čo ďalší dvaja zakladatelia Nexty — Sciapan Pucila a Jan Rudzik — sú súdení v neprítomnosti.
Samotný Raman Pratasevič sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli tieto "priznania" urobené pod nátlakom.
Spravodajský kanál Nexta pomáhal s mobilizáciou demonštrantov počas masových protestov proti deklarovanému víťazstvu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách konaných v auguste 2020. Nexta bola medzičasom v Bielorusku označená za "teroristickú organizáciu" a zakázaná.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna taktiež v piatok oznámila, že miestny súd zamietol odvolanie aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého voči marcovému verdiktu, ktorým bol odsúdený na desať rokov väzenia za údajné financovanie povolebných protestov a údajné daňové úniky. Podľa údajov Viasny bieloruské úrady za opozičné aktivity väznia takmer 1500 ľudí.
EÚ označila procesy s Biaľackým a inými predstaviteľmi bieloruskej opozície a občianskej spoločnosti za "fingované" súdne konania založené na falošných a politicky motivovaných obvineniach.
