Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoločnosť Hrodna Azot má približne 7500 zamestnancov a je kľúčovým výrobcom hnojív v Bielorusku, ktorého hospodárstvo sa do veľkej miery opiera o chemický priemysel.
Autor TASR
Minsk 19. apríla (TASR) - Skupina bieloruských hackerov-aktivistov tvrdí, že prenikla do počítačov v najväčšom bieloruskom závode na výrobu hnojív. Kyberútokom chce vyvinúť tlak na vládu a prinúť ju prepustiť politických väzňov, uvádza TASR podľa piatkovej správy agentúry AP.
Hackerská skupina Kiberpartyzany (Kybernetickí partizáni) tvrdí, že spôsobila škody na stovkách počítačov, zničila záložné systémy či zašifrovanú internú poštu v štátnom závode Hrodna Azot. Závod ležiaci v meste Hrodna na západe krajiny sa k správe dosiaľ nevyjadril, jeho webstránka je však nedostupná už od stredy, keď sa skupina k útoku prihlásila.
Hovorkyňa týchto hackerov Juľjana Šametavecová v piatok z New Yorku agentúre AP povedala, že nakoľko v závode sa pracuje s nebezpečnými látkami vrátane amoniaku, kybernetický útok sa zameral len na jeho dokumentáciu. Hackeri na sociálnych sieťach zverejnili fotografie zachytávajúce údajne obrazovky napadnutých počítačov.
Spoločnosť Hrodna Azot má približne 7500 zamestnancov a je kľúčovým výrobcom hnojív v Bielorusku, ktorého hospodárstvo sa do veľkej miery opiera o chemický priemysel.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ludskoprávni aktivisti tvrdia, že počas zásahov zadržali zhruba 35.000 ľudí, pričom vo väzení je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Zmienené protesty z roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. K protestom sa pridali aj zamestnanci viacerých veľkých tovární v krajine vrátane závodu Hrodna Azot. Hackeri z Kiberpartyzany preto označili svoj najnovší útok aj za trest za "šikanovanie, nátlak či politické represie voči zamestnancom tejto spoločnosti".
Hackerská skupina Kiberpartyzany (Kybernetickí partizáni) tvrdí, že spôsobila škody na stovkách počítačov, zničila záložné systémy či zašifrovanú internú poštu v štátnom závode Hrodna Azot. Závod ležiaci v meste Hrodna na západe krajiny sa k správe dosiaľ nevyjadril, jeho webstránka je však nedostupná už od stredy, keď sa skupina k útoku prihlásila.
Hovorkyňa týchto hackerov Juľjana Šametavecová v piatok z New Yorku agentúre AP povedala, že nakoľko v závode sa pracuje s nebezpečnými látkami vrátane amoniaku, kybernetický útok sa zameral len na jeho dokumentáciu. Hackeri na sociálnych sieťach zverejnili fotografie zachytávajúce údajne obrazovky napadnutých počítačov.
Spoločnosť Hrodna Azot má približne 7500 zamestnancov a je kľúčovým výrobcom hnojív v Bielorusku, ktorého hospodárstvo sa do veľkej miery opiera o chemický priemysel.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ludskoprávni aktivisti tvrdia, že počas zásahov zadržali zhruba 35.000 ľudí, pričom vo väzení je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Zmienené protesty z roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. K protestom sa pridali aj zamestnanci viacerých veľkých tovární v krajine vrátane závodu Hrodna Azot. Hackeri z Kiberpartyzany preto označili svoj najnovší útok aj za trest za "šikanovanie, nátlak či politické represie voči zamestnancom tejto spoločnosti".
