Od vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, v Bielorusku pokračujú masové protesty proti ich výsledkom - opätovnému víťazstvu dlhoročného prezidenta Lukašenka.
Autor TASR
Minsk 2. októbra (TASR) - Bielorusko zavádza od piatka nový postup pri akreditácii zahraničných novinárov. Všetky doteraz vydané akreditačné karty budú zrušené a od pondelka má začať pracovať osobitná komisia ministerstva zahraničných vecí, ktorá bude udeľovať akreditácie podľa nových pravidiel. Oznámil to v piatok tlačový tajomník bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz.
Spravodajský portál TUT.by, ktorý o tom informoval, poznamenal, že počas nadchádzajúceho víkendu tak zrejme v Bielorusku nebude mať platnú akreditáciu žiadny novinár zahraničného média.
Hlaz vysvetlil, že "nejde o čistku v informačnom priestore, ale o opätovnú akreditáciu zahraničných médií podľa nových pravidiel".
Nové pravidlá pre akreditáciu sú podľa neho "liberálnejšie a zohľadňujúce množstvo odporúčaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Benátskej komisie".
Podľa Hlaza nové pravidlá zohľadňujú aj "bezprecedentný hybridný tlak na našu krajinu, ktorý v poslednom období uplatňuje množstvo externých partnerov pomocou médií rôzneho charakteru".
Hlaz tiež tvrdil, že v poslednom čase badať v Bielorusku otvorenú podporu - finančnú aj organizačnú -, ktorú zo strany svojich západných kolegov prijímali "otvorene extrémistické médiá". Hlaz v tejto súvislosti vyhlásil, že nové nariadenie o akreditácii zavádza právo "na právnu ochranu informačnej zvrchovanosti Bieloruskej republiky".
Hovorca dodal, že nové pravidlá zjednodušia a skrátia postup pri získavaní akreditácie. Zavádza sa napr. možnosť získať akreditáciu na tri roky namiesto v súčasnosti platného jedného roka. Uvádza sa však tiež, že v súlade s normami nového nariadenia "sa pri akreditácii budú uprednostňovať občania štátov, v ktorých sú zahraničné médiá registrované".
Portál TUT.by pripomenul, že 19. augusta boli novinári zahraničných médií zbavení akreditácie v Bielorusku. Sú medzi nimi novinári pracujúci pre rozhlasové stanice BBC a Rádio Sloboda (REF/RL) či agentúry Reuters a AFP i ďalšie médiá.
Problémy s tlačou a distribúciou v Bielorusku majú aj tlačené médiá - Komsomoľskaja pravda, Narodnaja voľa, Belgazeta či Svobodnyje Novosti Plus. Od 1. októbra rozhodnutím ministerstva stratil štatút média aj nezávislý spravodajský portál TUT.by, ktorý bol počas kampane pred prezidentskými voľbami, ako aj počas a po nich jedným z hlavných zdrojov informácií o dianí v Bielorusku.
Od vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, v Bielorusku pokračujú masové protesty proti ich výsledkom - opätovnému víťazstvu dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka. Demonštrujúci občania, ich podporovatelia, ako aj bieloruská opozícia považujú tieto voľby za zmanipulované a žiadajú vypísanie nových.
Spravodajský portál TUT.by, ktorý o tom informoval, poznamenal, že počas nadchádzajúceho víkendu tak zrejme v Bielorusku nebude mať platnú akreditáciu žiadny novinár zahraničného média.
Hlaz vysvetlil, že "nejde o čistku v informačnom priestore, ale o opätovnú akreditáciu zahraničných médií podľa nových pravidiel".
Nové pravidlá pre akreditáciu sú podľa neho "liberálnejšie a zohľadňujúce množstvo odporúčaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Benátskej komisie".
Podľa Hlaza nové pravidlá zohľadňujú aj "bezprecedentný hybridný tlak na našu krajinu, ktorý v poslednom období uplatňuje množstvo externých partnerov pomocou médií rôzneho charakteru".
Hlaz tiež tvrdil, že v poslednom čase badať v Bielorusku otvorenú podporu - finančnú aj organizačnú -, ktorú zo strany svojich západných kolegov prijímali "otvorene extrémistické médiá". Hlaz v tejto súvislosti vyhlásil, že nové nariadenie o akreditácii zavádza právo "na právnu ochranu informačnej zvrchovanosti Bieloruskej republiky".
Hovorca dodal, že nové pravidlá zjednodušia a skrátia postup pri získavaní akreditácie. Zavádza sa napr. možnosť získať akreditáciu na tri roky namiesto v súčasnosti platného jedného roka. Uvádza sa však tiež, že v súlade s normami nového nariadenia "sa pri akreditácii budú uprednostňovať občania štátov, v ktorých sú zahraničné médiá registrované".
Portál TUT.by pripomenul, že 19. augusta boli novinári zahraničných médií zbavení akreditácie v Bielorusku. Sú medzi nimi novinári pracujúci pre rozhlasové stanice BBC a Rádio Sloboda (REF/RL) či agentúry Reuters a AFP i ďalšie médiá.
Problémy s tlačou a distribúciou v Bielorusku majú aj tlačené médiá - Komsomoľskaja pravda, Narodnaja voľa, Belgazeta či Svobodnyje Novosti Plus. Od 1. októbra rozhodnutím ministerstva stratil štatút média aj nezávislý spravodajský portál TUT.by, ktorý bol počas kampane pred prezidentskými voľbami, ako aj počas a po nich jedným z hlavných zdrojov informácií o dianí v Bielorusku.
Od vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, v Bielorusku pokračujú masové protesty proti ich výsledkom - opätovnému víťazstvu dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka. Demonštrujúci občania, ich podporovatelia, ako aj bieloruská opozícia považujú tieto voľby za zmanipulované a žiadajú vypísanie nových.