Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bieloruskému parlamentu predložili návrh zákona o pozastavení platnosti tejto zmluvy. Krajina by v prípade odstúpenia od CFE mohla rozšíriť svoju armádu.
Autor TASR
Tallinn 5. apríla (TASR) - Bielorusko pozastaví svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny. Oznámil to v piatok tamojší autoritársky prezident Alexandr Lukašenko, informuje TASR podľa agentúry AP.
Už v novembri od tejto zmluvy oficiálne odstúpilo Rusko, na čo reagovala Severoatlantická aliancia pozastavením svojej účasti.
Bieloruskému parlamentu predložili návrh zákona o pozastavení platnosti tejto zmluvy. Krajina by v prípade odstúpenia od CFE mohla rozšíriť svoju armádu, píše AP.
"Pozastavenie účasti Bieloruska na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe ovplyvní rovnováhu síl a bezpečnosti v celom euroatlantickom regióne a vysiela západným krajinám signál, že Minsk má v úmysle stať sa v tejto oblasti aktívnym vojenským aktérom," povedal pre AP bieloruský vojenský analytik Aľaxandr Alesin.
V Bielorusku sú rozmiestnené ruské taktické jadrové zbrane, ako aj ruskí vojaci a rakety. Rusko túto svoju spriatelenú krajinu využíva aj na vysielanie vojakov na Ukrajinu, hoci samotné bieloruské sily sa dosiaľ do invázie nezapojili.
Zmluvnými stranami CFE je väčšina členských štátov NATO vrátane Slovenska. Jej cieľom bolo zabrániť hromadeniu vojakov na hraniciach východného a západného bloku počas studenej vojny. Podpísali ju v novembri 1990, ale ratifikácia sa dokončila až o dva roky neskôr.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní CFE v máji 2023, približne 15 mesiacov po začatí invázie na Ukrajinu. NATO v tejto súvislosti šéfa Kremľa kritizovalo s tým, že "podkopáva euroatlantickú bezpečnosť". Bezprostredne po ruskom odstúpení od zmluvy na nej zároveň Aliancia pozastavila svoju účasť.
Zmluva bola podľa Ruska de facto porušená, pretože bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko, Litva a bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa začiatkom 21. storočia stali členmi NATO.
Zmluva CFE počíta s obmedzením piatich kategórií zbraní a techniky — ide o tanky, bojové obrnené vozidlá, delostrelectvo kalibru viac ako 100 milimetrov, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky — a zabezpečuje aj výmenu informácií a rozsiahlu inšpekčnú činnosť v účastníckych krajinách.
Už v novembri od tejto zmluvy oficiálne odstúpilo Rusko, na čo reagovala Severoatlantická aliancia pozastavením svojej účasti.
Bieloruskému parlamentu predložili návrh zákona o pozastavení platnosti tejto zmluvy. Krajina by v prípade odstúpenia od CFE mohla rozšíriť svoju armádu, píše AP.
"Pozastavenie účasti Bieloruska na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe ovplyvní rovnováhu síl a bezpečnosti v celom euroatlantickom regióne a vysiela západným krajinám signál, že Minsk má v úmysle stať sa v tejto oblasti aktívnym vojenským aktérom," povedal pre AP bieloruský vojenský analytik Aľaxandr Alesin.
V Bielorusku sú rozmiestnené ruské taktické jadrové zbrane, ako aj ruskí vojaci a rakety. Rusko túto svoju spriatelenú krajinu využíva aj na vysielanie vojakov na Ukrajinu, hoci samotné bieloruské sily sa dosiaľ do invázie nezapojili.
Zmluvnými stranami CFE je väčšina členských štátov NATO vrátane Slovenska. Jej cieľom bolo zabrániť hromadeniu vojakov na hraniciach východného a západného bloku počas studenej vojny. Podpísali ju v novembri 1990, ale ratifikácia sa dokončila až o dva roky neskôr.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní CFE v máji 2023, približne 15 mesiacov po začatí invázie na Ukrajinu. NATO v tejto súvislosti šéfa Kremľa kritizovalo s tým, že "podkopáva euroatlantickú bezpečnosť". Bezprostredne po ruskom odstúpení od zmluvy na nej zároveň Aliancia pozastavila svoju účasť.
Zmluva bola podľa Ruska de facto porušená, pretože bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko, Litva a bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa začiatkom 21. storočia stali členmi NATO.
Zmluva CFE počíta s obmedzením piatich kategórií zbraní a techniky — ide o tanky, bojové obrnené vozidlá, delostrelectvo kalibru viac ako 100 milimetrov, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky — a zabezpečuje aj výmenu informácií a rozsiahlu inšpekčnú činnosť v účastníckych krajinách.
