Minsk 13. septembra (TASR) - Bieloruská polícia v nedeľu použila proti účastníkom protivládneho protestu v meste Brest vodné delá a následne začala so zadržiavaním demonštrantov, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na bieloruský portál tut.by.
V metropole Minsk v nedeľu zatkli viac ako 250 demonštrujúcich, napísala agentúra DPA.
Protesty prebiehajú aj v mestách Mahiľov, Baranavičy, Vicebsk, Hrodna. Aj v týchto mestách došlo v nedeľu k násiliu a zatýkaniu. Zatýkanie potvrdila aj hovorkyňa bieloruského ministerstva vnútra Voľha Čamadanavová. Policajti zatýkajú ženy počasprotestu na podporu opozičnej líderky Maryje Kalesnikavovej, ktorú podľa tvrdení bieloruských úradov v utorok nadránom zadržali na bielorusko-ukrajinskej hranici za pokus nelegálne opustiť územie Bieloruska v Minsku v utorok 8. septembra 2020, archívne foto.Foto: TASR/AP
Na protestoch v Minsku sa zatiaľ zišlo približne 150.000 ľudí. Nedeľné zhromaždenie je podľa DPA venované Maryji Kalesnikavovej a ďalším členom demokratického hnutia.
V Minsku v nedeľu nefungovali mobilné internetové komunikácie, čím sa malo zabrániť šíreniu informácií o trasách protestujúcich. Zatvorené bolo tiež metro a podchody. Podľa agentúry Reuters policajti ohradili ostnatým drôtom niektoré časti centra mesta, vrátane Októbrového námestia a Námestia nezávislosti.
Aj napriek prítomnosti mnohých príslušníkov policajných a vojenských zložiek sa demonštrantom podarilo dostať do stredu mesta a pochodovali smerom k prezidentskému palácu a k pomníku pre obete druhej svetovej vojny, informovala DPA.
Podľa niektorých médií bolo v okolí paláca počuť varovné výstrely. Policajti zadržujú protestujúcich počas opozičného zhromaždenia proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb v Minsku 13. septembra 2020.Foto: TASR/AP
Ľudskoprávna organizácia Vjasna uviedla, že mnoho zo zadržaných ľudí tvoria ženy, pričom počas ich zatýkania údajne došlo k násilnostiam zo strany polície.
Protesty v Bielorusku pretrvávajú už piaty týždeň, pretože veľká časť verejnosti odmietla uznať výsledky prezidentských volieb z 9. augusta, na základe ktorých opätovne zvíťazil s viac ako 80 percentami hlasov prezident Alexandr Lukašenko. Ten je už pri moci vyše 25 rokov a často ho nazývajú "posledným diktátorom Európy", píše DPA.
