Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Polícia postupuje pri rozháňaní protestov agresívne a používa obušky, ohlušujúce granáty, slzotvorný plyn a gumové projektily.
Autor TASR
,aktualizované Minsk 13. augusta (TASR) - Stovky ľudí sa vrátili do ulíc bieloruského hlavného mesta Minsk aj vo štvrtok ráno a protestovali už piaty deň po sebe proti prezidentským voľbám, ktoré označujú za zmanipulované, a proti policajnému násiliu na povolebných protestných zhromaždeniach. Vo voľbách znovu oficiálne zvíťazil dlhoročný autoritársky líder krajiny Alexander Lukašenko, čo opozícia vyhlásila za podvod. Informácie priniesli tlačové agentúry AP a AFP.
V niekoľkých oblastiach Minska vytvorili veľké skupiny ľudí dlhé "reťaze solidarity". V juhozápadnej časti mesta sa zhromaždilo vyše 100 žien nesúcich kvety a portréty svojich milovaných, ktorých bezpečnostné zložky zadržali na protestoch. Práve v tejto časti mesta policajti v predchádzajúci večer strieľali gumovými projektilmi do ľudí stojacich na balkónoch, kde skandovali heslá a búchali.
Polícia v predchádzajúci, štvrtý deň protestov proti výsledkom volieb zadržala 700 ďalších ľudí. "Približne 700 osôb bolo zadržaných za účasť na ilegálnych hromadných akciách," uviedlo v stredu večer ministerstvo vnútra vo vyhlásení; celkový počet zatknutých demonštrantov teda stúpol od nedele na 6700.
"Bielorusi vidia podlú tvár tejto vlády. Hádala som sa s manželom a hlasovala som za Lukašenka. A nakoniec som sa dožila tohto - teraz nemôžem nájsť svojich príbuzných vo väzniciach," povedala Valentina Čajlytková (49), ktorej manžela a syna zadržali na protestoch v nedeľu. Čajlytková stále nemá žiadne informácie o mieste ich pobytu.
Tisíce ľudí sa zhromažďujú po celom Bielorusku už od nedele a požadujú prepočítanie hlasov odovzdaných vo voľbách, v ktorých podľa ústrednej komisie oficiálne zvíťazil so ziskom 80 percent hlasov prezident Lukašenko a jeho hlavná opozičná súperka Sviatlana Cichanovská získala iba desať percent hlasov.
Polícia postupuje pri rozháňaní protestov agresívne a používa obušky, ohlušujúce granáty, slzotvorný plyn a gumové projektily. V pondelok zahynul v Minsku jeden protestujúci, ktorému explodovalo v ruke jeho výbušné zariadenie. Množstvo ďalších ľudí utrpelo počas demonštrácií zranenia.
Rozhlasová stanica Slobodná Európa v Bielorusku informovala, že ďalší muž po zadržaní políciou zomrel v nemocnici v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska.
Násilné zásahy proti protestujúcim vyvolali ostrú kritiku na Západe, pripomenula agentúra AP.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyhlásil, že 27-členná Únia prehodnotí svoje vzťahy s Bieloruskom a zváži "opatrenia proti ľuďom zodpovedným za zaznamenané násilie, nespravodlivé zatýkanie a falšovanie výsledkov volieb".
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompe uviedol, že voľby v Bielorusku neboli "slobodné ani spravodlivé", a vyzval tamojšiu vládu, aby sa zdržala násilia proti pokojným protestujúcim.
V niekoľkých oblastiach Minska vytvorili veľké skupiny ľudí dlhé "reťaze solidarity". V juhozápadnej časti mesta sa zhromaždilo vyše 100 žien nesúcich kvety a portréty svojich milovaných, ktorých bezpečnostné zložky zadržali na protestoch. Práve v tejto časti mesta policajti v predchádzajúci večer strieľali gumovými projektilmi do ľudí stojacich na balkónoch, kde skandovali heslá a búchali.
Polícia v predchádzajúci, štvrtý deň protestov proti výsledkom volieb zadržala 700 ďalších ľudí. "Približne 700 osôb bolo zadržaných za účasť na ilegálnych hromadných akciách," uviedlo v stredu večer ministerstvo vnútra vo vyhlásení; celkový počet zatknutých demonštrantov teda stúpol od nedele na 6700.
"Bielorusi vidia podlú tvár tejto vlády. Hádala som sa s manželom a hlasovala som za Lukašenka. A nakoniec som sa dožila tohto - teraz nemôžem nájsť svojich príbuzných vo väzniciach," povedala Valentina Čajlytková (49), ktorej manžela a syna zadržali na protestoch v nedeľu. Čajlytková stále nemá žiadne informácie o mieste ich pobytu.
Tisíce ľudí sa zhromažďujú po celom Bielorusku už od nedele a požadujú prepočítanie hlasov odovzdaných vo voľbách, v ktorých podľa ústrednej komisie oficiálne zvíťazil so ziskom 80 percent hlasov prezident Lukašenko a jeho hlavná opozičná súperka Sviatlana Cichanovská získala iba desať percent hlasov.
Polícia postupuje pri rozháňaní protestov agresívne a používa obušky, ohlušujúce granáty, slzotvorný plyn a gumové projektily. V pondelok zahynul v Minsku jeden protestujúci, ktorému explodovalo v ruke jeho výbušné zariadenie. Množstvo ďalších ľudí utrpelo počas demonštrácií zranenia.
Rozhlasová stanica Slobodná Európa v Bielorusku informovala, že ďalší muž po zadržaní políciou zomrel v nemocnici v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska.
Násilné zásahy proti protestujúcim vyvolali ostrú kritiku na Západe, pripomenula agentúra AP.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyhlásil, že 27-členná Únia prehodnotí svoje vzťahy s Bieloruskom a zváži "opatrenia proti ľuďom zodpovedným za zaznamenané násilie, nespravodlivé zatýkanie a falšovanie výsledkov volieb".
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompe uviedol, že voľby v Bielorusku neboli "slobodné ani spravodlivé", a vyzval tamojšiu vládu, aby sa zdržala násilia proti pokojným protestujúcim.
V spojitosti so situáciou v Bielorusku prináša TASR výberovú chronológiu protestov a konfliktov medzi vládnou mocou a opozíciou od roku 2010.
15. februára 2010 – Bieloruské úrady zatkli 40 aktivistov poľskej národnosti a tvrdo zasiahli proti organizácii poľskej menšiny, ktorá sa napriek zákazu nevzdala činnosti. Napätie medzi Varšavou a Minskom spôsobilo zaobchádzaniu s poľskou menšinou, ku ktorej sa v desaťmiliónovej republike hlási cca 400.000 ľudí.
19. decembra 2010 - Tisíce prívržencov bieloruskej opozície sa pokúsili vtrhnúť do hlavnej vládnej budovy v Minsku na protest proti manipulácii s hlasmi prezidentských voľbách. V centre bieloruskej metropoly sa zišlo asi 40.000 stúpencov opozície, aby vyzvali na odstúpenie Alexandra Lukašenka. Ten oficiálne zvíťazil vo voľbách so ziskom viac než 80 percent. Išlo o najväčšiu opozičnú protestnú akciu v tejto bývalej sovietskej republike od roku 1996.
21. decembra 2010 - Súdy v Bielorusku odsúdili na tresty väzenia v trvaní 5-15 dní viac ako 580 opozičných demonštrantov, ktorí potestovali proti Lukašenkovmu víťazstvu v prezidentských voľbách.
29. decembra 2010 - Z organizovania masívneho narušenia verejného poriadku obvinili v Bielorusku štyroch opozičných prezidentských kandidátov. Obvinenými boli Uladzimir Ňakľajev, Andrej Sannikav, Vitaľ Rymaševski a Mikalaj Statkevič. Ňakľajev, Sannikav a Rymaševski utrpeli 19. decembra zranenia počas brutálneho policajného zákroku proti demonštrantom.
24. marca 2011 - Bieloruský sudca vyniesol tresty nad dvoma kritikmi vlády. Eduarda Lobava odsúdili na štyri roky väzenia a jeho spolupracovníka Zmicera Daškeviča na dva roky za účasť na masových protestoch po prezidentských voľbách z 19. decembra 2010. Ales Michalevič, taktiež obžalovaný v súvislosti s protestmi, medzitým dostal politický azyl v Českej republike.
14. mája 2011 - Bieloruský súd odsúdil na päťročné väzenie Andreja Sannikava, jedného z hlavných Lukašenkových politických odporcov. Súd ho uznal za vinného z organizácie masových nepokojov počas decembrových protestov proti Lukašenkovmu znovuzvoleniu.
26. mája 2011 - Bieloruský súd poslal za mreže ďalších dvoch oponentov Lukašenka za organizáciu decembrového masového protestu. Mikalaj Statkevič dostal šesťročný a Dzmitryj Vus 5,5-ročný trest. Obaja kandidovali proti Lukašenkovi.
11. augusta 2011 - Lukašenko udelil milosť deviatim osobám, odsúdeným na väzenské tresty za účasť na protivládnych protestoch z konca roka 2010. Na zozname omilostených bolo aj šesť Lukašenkových súperov z volieb: Statkevič, Vus, Sannikav, Ňakľajev, Rymaševski a Michalevič. Všetkých odsúdili na tresty väzenia v trvaní od dvoch do 5,5 roka.
24. novembra 2011 - Prominentného aktivistu bieloruskej opozície Alesa Beľackého odsúdili na 4,5 roka väzenia za daňové úniky.
4. januára 2012 - Americký prezident Barack Obama podpísal zákon, ktorý zaviedol nové sankcie voči Bielorusku za porušovanie ľudských práv a demokratických slobôd.
28. februára 2012 - Vlády členských krajín Európskej únie sa rozhodli odvolať svojich veľvyslancov z Bieloruska na konzultácie do ich metropol. Išlo o spoločný protest voči tomu, že Minsk odvolal svojich diplomatických zástupcov z Bruselu a Varšavy.
14. apríla 2012 - Bieloruského opozičného politika a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Sannikava prepustili z väzenia. Bývalého námestníka ministra zahraničných vecí odsúdili v roku 2011 na päťročné väzenie za účasť na proteste proti znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka v decembri 2010.
17. septembra 2012 - Bieloruská opozícia stiahla kandidátov z nadchádzajúcich parlamentných volieb. Jednotná občianska strana a Bieloruský ľudový front odvolali svoje kandidačné listiny.
23. septembra 2012 - V parlamentných voľbách nebol zvolený do nového bieloruského parlamentu žiadny zástupca opozície. Opozícia sa do bieloruského parlamentu nedostala ani predtým v rokoch 1999 a 2004.
10. septembra 2015 - Približne 300 stúpencov opozície protestovalo v Minsku vyzývajúc na bojkot nastávajúcich októbrových prezidentských volieb.
12. októbra 2015 - Alexandr Lukašenko zostal hlavou štátu aj piate funkčné obdobie po tom, čo so ziskom 83,5 percenta zvíťazil v prezidentských voľbách. Mal troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán - Siarheja Hajdukeviča a Mikalaja Ulachoviča - a málo známu opozičnú aktivistku Taccianu Karatkevičovú.
16. marca 2017 - Niekoľko tisíc Bielorusov sa zhromaždilo na protest proti nepopulárnemu zákonu o zamestnanosti a prejavilo tak vzdor voči Lukašenkovi. Zákon prikázal občanom zaplatiť poplatok 235 eur, ak za rok pracovali menej než šesť mesiacov a nezaregistrovali sa pritom na úrade práce.
1. mája 2017 - Približne 400 ľudí sa Minsku zúčastnilo na protestnom pochode zvolanom opozíciou. Na pochode nebol prítomný vodca bieloruskej opozície Mikalaj Statkevič, ktorého polícia zatkla a uvalila naňho päťdňové väzenie.
8. septembra 2017 - Približne 200 osôb sa zišlo v Minsku na nepovolenom proteste proti nadchádzajúcim spoločným vojenským cvičeniam s Ruskom. Na cvičeniach Zapad 2017 sa malo zúčastniť takmer 13.000 ruských a bieloruských armádnych príslušníkov a takmer 700 kusov vojenskej techniky.
25. marca 2018 - Desiatky ľudí zadržali v Minsku, keď sa stúpenci opozície pokúsili uskutočniť pochod. Akcia mala byť pripomienkou vyhlásenia nezávislosti od Ruska z 25. marca 1918. Bieloruská ľudová republika existovala do februára 1919.
9. augusta 2018 - Bieloruské orgány zadržali novinárku, šéfredaktorku súkromnej tlačovej agentúry BelaPAN Irynu Levšynovú.
19. mája 2020 - Bieloruská volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta do prezidentských volieb opozičného politika Statkeviča. Statkevič proti Lukašenkovi kandidoval aj v roku 2010. Po veľkej demonštrácii, ktorá sa konala na protest proti výsledkom volieb, bol zadržaný a väznený. Volebná komisia sa odvolala práve na tento jeho záznam v trestnom registri.
31. mája 2020 - V Bielorusku zadržali aktivistov opozície, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov blížiacich sa augustových prezidentských volieb. Jedným zo zadržaných bol Statkevič, ktorý smeroval na protest proti zadržaniu opozičného blogera Siarheja Cichanovského. Statkeviča na ďalší deň odsúdili na 15 dní väzenia a potom opäť na 15 dní.
30. júla 2020 - Na protestoch na podporu hlavnej opozičnej kandidátky do volieb Sviatlany Cichanovskej sa v Minsku zúčastnili desiatky tisíc ľudí. K protestným zhromaždeniam došlo po tom, ako bieloruské úrady obvinili z prípravy sprisahania pred voľbami 33 údajných ruských žoldnierov a dvoch kritikov Lukašenka - opozičného lídra Mikalaja Statkeviča a Siarheja Cichanovského, blogera, aktivistu a manžela Cichanovskej.
9. augusta 2020 - Na znak nesúhlasu s výsledkom prezidentských volieb v Bielorusku sa v centre Minsku zišli prví demonštranti, neskôr sa protesty rozšírili aj do ďalších miest a pokračovali v ďalšie dni. Bieloruská polícia použila proti demonštrantom silu - gumené projektily, vodné delá, obušky a slzotvorný plyn.
10. augusta 2020 - Sviatlana Cichanovská sa obrátila so sťažnosťou na bieloruskú ústrednú volebnú komisiu, v ktorej žiada anulovanie výsledkov volieb, a tiež opätovné sčítanie hlasov alebo opakované hlasovanie v niektorých hlasovacích miestnostiach. Následne Cichanovská opustila krajinu a nachádza sa v Litve.
13. augusta 2020 - V čase od 10. do 13. augusta bolo zadržaných okolo 6700 ľudí vrátane desiatok novinárov. Jeden muž zatknutý pri protestoch následne v nemocnici zomrel. Večer 12. augusta sa začala blokáda niektorých dôležitých dopravných tepien v Minsku.
15. februára 2010 – Bieloruské úrady zatkli 40 aktivistov poľskej národnosti a tvrdo zasiahli proti organizácii poľskej menšiny, ktorá sa napriek zákazu nevzdala činnosti. Napätie medzi Varšavou a Minskom spôsobilo zaobchádzaniu s poľskou menšinou, ku ktorej sa v desaťmiliónovej republike hlási cca 400.000 ľudí.
19. decembra 2010 - Tisíce prívržencov bieloruskej opozície sa pokúsili vtrhnúť do hlavnej vládnej budovy v Minsku na protest proti manipulácii s hlasmi prezidentských voľbách. V centre bieloruskej metropoly sa zišlo asi 40.000 stúpencov opozície, aby vyzvali na odstúpenie Alexandra Lukašenka. Ten oficiálne zvíťazil vo voľbách so ziskom viac než 80 percent. Išlo o najväčšiu opozičnú protestnú akciu v tejto bývalej sovietskej republike od roku 1996.
21. decembra 2010 - Súdy v Bielorusku odsúdili na tresty väzenia v trvaní 5-15 dní viac ako 580 opozičných demonštrantov, ktorí potestovali proti Lukašenkovmu víťazstvu v prezidentských voľbách.
29. decembra 2010 - Z organizovania masívneho narušenia verejného poriadku obvinili v Bielorusku štyroch opozičných prezidentských kandidátov. Obvinenými boli Uladzimir Ňakľajev, Andrej Sannikav, Vitaľ Rymaševski a Mikalaj Statkevič. Ňakľajev, Sannikav a Rymaševski utrpeli 19. decembra zranenia počas brutálneho policajného zákroku proti demonštrantom.
24. marca 2011 - Bieloruský sudca vyniesol tresty nad dvoma kritikmi vlády. Eduarda Lobava odsúdili na štyri roky väzenia a jeho spolupracovníka Zmicera Daškeviča na dva roky za účasť na masových protestoch po prezidentských voľbách z 19. decembra 2010. Ales Michalevič, taktiež obžalovaný v súvislosti s protestmi, medzitým dostal politický azyl v Českej republike.
14. mája 2011 - Bieloruský súd odsúdil na päťročné väzenie Andreja Sannikava, jedného z hlavných Lukašenkových politických odporcov. Súd ho uznal za vinného z organizácie masových nepokojov počas decembrových protestov proti Lukašenkovmu znovuzvoleniu.
26. mája 2011 - Bieloruský súd poslal za mreže ďalších dvoch oponentov Lukašenka za organizáciu decembrového masového protestu. Mikalaj Statkevič dostal šesťročný a Dzmitryj Vus 5,5-ročný trest. Obaja kandidovali proti Lukašenkovi.
11. augusta 2011 - Lukašenko udelil milosť deviatim osobám, odsúdeným na väzenské tresty za účasť na protivládnych protestoch z konca roka 2010. Na zozname omilostených bolo aj šesť Lukašenkových súperov z volieb: Statkevič, Vus, Sannikav, Ňakľajev, Rymaševski a Michalevič. Všetkých odsúdili na tresty väzenia v trvaní od dvoch do 5,5 roka.
24. novembra 2011 - Prominentného aktivistu bieloruskej opozície Alesa Beľackého odsúdili na 4,5 roka väzenia za daňové úniky.
4. januára 2012 - Americký prezident Barack Obama podpísal zákon, ktorý zaviedol nové sankcie voči Bielorusku za porušovanie ľudských práv a demokratických slobôd.
28. februára 2012 - Vlády členských krajín Európskej únie sa rozhodli odvolať svojich veľvyslancov z Bieloruska na konzultácie do ich metropol. Išlo o spoločný protest voči tomu, že Minsk odvolal svojich diplomatických zástupcov z Bruselu a Varšavy.
14. apríla 2012 - Bieloruského opozičného politika a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Sannikava prepustili z väzenia. Bývalého námestníka ministra zahraničných vecí odsúdili v roku 2011 na päťročné väzenie za účasť na proteste proti znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka v decembri 2010.
17. septembra 2012 - Bieloruská opozícia stiahla kandidátov z nadchádzajúcich parlamentných volieb. Jednotná občianska strana a Bieloruský ľudový front odvolali svoje kandidačné listiny.
23. septembra 2012 - V parlamentných voľbách nebol zvolený do nového bieloruského parlamentu žiadny zástupca opozície. Opozícia sa do bieloruského parlamentu nedostala ani predtým v rokoch 1999 a 2004.
10. septembra 2015 - Približne 300 stúpencov opozície protestovalo v Minsku vyzývajúc na bojkot nastávajúcich októbrových prezidentských volieb.
12. októbra 2015 - Alexandr Lukašenko zostal hlavou štátu aj piate funkčné obdobie po tom, čo so ziskom 83,5 percenta zvíťazil v prezidentských voľbách. Mal troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán - Siarheja Hajdukeviča a Mikalaja Ulachoviča - a málo známu opozičnú aktivistku Taccianu Karatkevičovú.
16. marca 2017 - Niekoľko tisíc Bielorusov sa zhromaždilo na protest proti nepopulárnemu zákonu o zamestnanosti a prejavilo tak vzdor voči Lukašenkovi. Zákon prikázal občanom zaplatiť poplatok 235 eur, ak za rok pracovali menej než šesť mesiacov a nezaregistrovali sa pritom na úrade práce.
1. mája 2017 - Približne 400 ľudí sa Minsku zúčastnilo na protestnom pochode zvolanom opozíciou. Na pochode nebol prítomný vodca bieloruskej opozície Mikalaj Statkevič, ktorého polícia zatkla a uvalila naňho päťdňové väzenie.
8. septembra 2017 - Približne 200 osôb sa zišlo v Minsku na nepovolenom proteste proti nadchádzajúcim spoločným vojenským cvičeniam s Ruskom. Na cvičeniach Zapad 2017 sa malo zúčastniť takmer 13.000 ruských a bieloruských armádnych príslušníkov a takmer 700 kusov vojenskej techniky.
25. marca 2018 - Desiatky ľudí zadržali v Minsku, keď sa stúpenci opozície pokúsili uskutočniť pochod. Akcia mala byť pripomienkou vyhlásenia nezávislosti od Ruska z 25. marca 1918. Bieloruská ľudová republika existovala do februára 1919.
9. augusta 2018 - Bieloruské orgány zadržali novinárku, šéfredaktorku súkromnej tlačovej agentúry BelaPAN Irynu Levšynovú.
19. mája 2020 - Bieloruská volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta do prezidentských volieb opozičného politika Statkeviča. Statkevič proti Lukašenkovi kandidoval aj v roku 2010. Po veľkej demonštrácii, ktorá sa konala na protest proti výsledkom volieb, bol zadržaný a väznený. Volebná komisia sa odvolala práve na tento jeho záznam v trestnom registri.
31. mája 2020 - V Bielorusku zadržali aktivistov opozície, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov blížiacich sa augustových prezidentských volieb. Jedným zo zadržaných bol Statkevič, ktorý smeroval na protest proti zadržaniu opozičného blogera Siarheja Cichanovského. Statkeviča na ďalší deň odsúdili na 15 dní väzenia a potom opäť na 15 dní.
30. júla 2020 - Na protestoch na podporu hlavnej opozičnej kandidátky do volieb Sviatlany Cichanovskej sa v Minsku zúčastnili desiatky tisíc ľudí. K protestným zhromaždeniam došlo po tom, ako bieloruské úrady obvinili z prípravy sprisahania pred voľbami 33 údajných ruských žoldnierov a dvoch kritikov Lukašenka - opozičného lídra Mikalaja Statkeviča a Siarheja Cichanovského, blogera, aktivistu a manžela Cichanovskej.
9. augusta 2020 - Na znak nesúhlasu s výsledkom prezidentských volieb v Bielorusku sa v centre Minsku zišli prví demonštranti, neskôr sa protesty rozšírili aj do ďalších miest a pokračovali v ďalšie dni. Bieloruská polícia použila proti demonštrantom silu - gumené projektily, vodné delá, obušky a slzotvorný plyn.
10. augusta 2020 - Sviatlana Cichanovská sa obrátila so sťažnosťou na bieloruskú ústrednú volebnú komisiu, v ktorej žiada anulovanie výsledkov volieb, a tiež opätovné sčítanie hlasov alebo opakované hlasovanie v niektorých hlasovacích miestnostiach. Následne Cichanovská opustila krajinu a nachádza sa v Litve.
13. augusta 2020 - V čase od 10. do 13. augusta bolo zadržaných okolo 6700 ľudí vrátane desiatok novinárov. Jeden muž zatknutý pri protestoch následne v nemocnici zomrel. Večer 12. augusta sa začala blokáda niektorých dôležitých dopravných tepien v Minsku.
