Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 16. november 2024Meniny má Agnesa
< sekcia Zahraničie

Začal sa súd s predstaviteľkou bieloruskej opozície Kalesnikavovou

Na archívnej snímke z 30. augusta 2020 popredná predstaviteľka bieloruskej opozície Maryja Kalesnikavová gestikuluje počas zhromaždenia v Minsku. Foto: TASR/AP

Kalesnikavovú zatkli 7. septembra v Minsku maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali, aby hranice prekročila. Ona to však urobiť odmietla.

Minsk 4. augusta (TASR) - V stredu sa v bieloruskom Minsku začal súd s Maryjou Kalesnikavovou a Maximom Znakom, ktorí sa počas vlaňajších protestov po prezidentských voľbách stali poprednými predstaviteľmi bieloruskej opozície. Súd sa koná za zatvorenými dverami a nie je známe ani presné znenie obvinení, informovali portál Meduza.io a stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Podľa RFE/RL Kalesnikavovú a Znaka obviňujú zo sprisahania s cieľom chopiť sa moci a z podnecovania činnosti, ktorá ohrozuje národnú bezpečnosť, prostredníctvom médii a internetu. Spojené štáty označili tieto obvinenia za "vykonštruované".

Videonahrávka zachytila Kalesnikavovú, ako pred začiatkom pojednávania stojí v sklenenej klietke pre obžalovaných, tancuje a ukazuje rukami znak srdca.

Kalesnikavová a Znak boli členmi koordinačnej rady bieloruskej opozície, ktorá vznikla z iniciatívy Sviatlany Cichanovskej a mala po prezidentských voľbách zabezpečiť mierové odovzdanie vlády.

Kalesnikavovú zatkli 7. septembra v Minsku maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali, aby hranice prekročila. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju vzali späť do Minska a uväznili, píše RFE/RL.
Na archívnej snímke z 27. augusta 2020 bieloruský opozičný právnik Maksim Znak.
Foto: TASR/AP

Znaka taktiež zatkli v septembri. Už predtým bol obvinený z vyzývania verejnosti na činnosť, ktorej cieľom bolo narušiť bezpečnosť krajiny, teritoriálnu integritu Bieloruska, národnú bezpečnosť a obranu.

Masové protesty vypukli v Bielorusku vlani po zverejnení výsledkov augustových prezidentských volieb, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo líderku opozície Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Podľa bieloruskej opozície a západných krajín však boli tieto voľby sfalšované.

Cichanovskej sa po voľbách podarilo opustiť Bielorusko. Mnohí ďalší predstavitelia opozície boli donútení krajinu opustiť alebo ich uväznili. Bieloruské úrady tiež zadržali tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe údajne zaobchádzali zle a mučili ich.