Minsk 18. mája (TASR) - Bielorusko zaviedlo trest smrti za pokus podniknúť teroristický čin, informovali v stredu ruské tlačové agentúry. Citovala ich agentúra AFP, podľa ktorej takýmto obvineniam čelí v bývalej sovietskej republike niekoľko opozičných aktivistov.

Bielorusko, blízky spojenec Ruska, je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále vykonáva popravy - aj napriek výzvam na zavedenie moratória.

"Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal zákon umožňujúci trest smrti za pokus o teroristický čin," napísala ruská agentúra RIA Novosti a odvolala sa pritom na vládny internetový portál určený informáciám o zákonoch. Agentúra dodala, že zákon vstúpi do platnosti desať dní po jeho zverejnení.

Bieloruský súd v meste Grodno začal v stredu za zatvorenými dverami pojednávať v prípade proti 12 aktivistom obvineným z "prípravy teroristických činov", informovala bieloruská organizácia na ochranu ľudských práv Vjasna.

Medzi súdenými osobami je aj dlhoročný ostrieľaný aktivista Nikolaj Avtuchovič, ktorý si už za mrežami odpykal vyše sedem rokov. Tento 59-ročný muž čelí celému radu ďalších obvinení vrátane vlastizrady.

Aktivisti sú obvinení z podpálenia domu a auta policajta v októbri 2020 a z podpálenia auta ďalšieho policajta v novembri 2020. V týmto činom došlo po historických protestoch, ktoré vypukli v Bielorusku po spochybnenom znovuzvolení autoritárskeho Lukašenka za prezidenta.

Bieloruskí aktivisti sú presvedčení, že skutočným víťazom prezidentských volieb v auguste 2020 je Sviatlana Cichanovská, ktorá teraz vedie bieloruskú opozíciu z exilu v Litve.

Vlani v marci obvinili bieloruskí prokurátori Cichanovskú z "prípravy teroristických činov v rámci organizovanej skupiny", ako napísala bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA.

Trest smrti v Európe i vo svete

V roku 2020 zaznamenala Amnesty International (AI) 483 popráv v 18 krajinách sveta, čo predstavovalo pokles v porovnaní s rokom 2019, keď sa uskutočnilo 657 popráv. Išlo o najnižší počet popráv, aký AI zaznamenala za uplynulé desaťročie, pričom v 176 krajinách, ktoré predstavujú 91 percent členských štátov OSN, sa neuskutočnili žiadne popravy.

Najviac ľudí odsúdených na smrť popravili v roku 2020 v Číne, avšak skutočný rozsah uplatňovania trestu smrti v tejto krajine nie je známy, lebo tieto údaje podliehajú štátnemu tajomstvu. Preto súhrnný počet najmenej 483 popráv nezahŕňa popravy vykonané v Číne, ktorých počet sa odhaduje na tisíce.

Podľa AI, vynechajúc Čínu, až 88 percent všetkých popráv zaznamenaných v roku 2020 na celom svete bolo vykonaných v štyroch krajinách – v Iráne, Iraku, Egypte a Saudskej Arábii. Aj napriek tomu, že v Singapure obesili 30. marca 2022 pašeráka drog, čím vykonali prvú popravu za uplynulé dva roky (táto krajina vykonávanie rozsudkov smrti pre pandémiu koronavírusu pozastavila), počet krajín, ktoré rušia trest smrti, sa každý rok rozširuje.

Foto: TASR/AP/Bebeto Matthews

Napríklad v západoafrickej republike Sierra Leone zrušili trest smrti vlani v októbri, rovnako tak minulý rok urobil aj ďalší štát USA, konkrétne Virgínia. Trest smrti bol dosiaľ zrušený v 23 amerických štátoch z päťdesiatich. V Spojených štátoch sa v roku 2021 vykonalo 11 popráv, čo je najnižší počet za uplynulé desaťročia. Posledná poprava sa uskutočnila 9. decembra 2021 v štáte Oklahoma - po vyše 35 rokoch v cele smrti popravili vraha učiteľky Biglera Stouffera.

Administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa po 17 rokoch znovu obnovila popravy na federálnej úrovni. Trumpov nástupca v Bielom dome, demokrat Joe Biden, však po svojom nástupe do úradu v januári 2021 vykonávanie federálnych popráv pozastavil.

Foto: TASR/AP

Pri príležitosti vlaňajšieho Európskeho a Svetového dňa proti trestu smrti, ktorý pripadá na 10. októbra, Európska únia a Rada Európy vo vyhlásení z 8. októbra 2021 opätovne potvrdili svoj dôrazný nesúhlas s trestom smrti vždy a za každých okolností. "Trest smrti je krutým, neľudským a ponižujúcim trestom, ktorý je v rozpore s právom na život. Jeho zrušenie je nevyhnutné na zaistenie rešpektovania ľudskej dôstojnosti," konštatovala v spoločnom vyhlásení Európska únia a Rada Európy.