Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bilčík: Západobalkánske krajiny mali byť plnohodnotnou súčasťou procesu CoFoE
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel 17. novembra (TASR) - Európskemu parlamentu (EP) sa nepodarilo presadiť návrh, aby sa na Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE) priamo zúčastňovali aj predstavitelia krajín západného Balkánu. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU).
Slovenský europoslanec patrí do 108-člennej skupiny európskych zákonodarcov, ktorí dotvárajú parlamentné zhromaždenie zaoberajúce sa konferenciou CoFoE. Zároveň je stálym spravodajcom EP pre Srbsko a šéfom Delegácie EP pre Čiernu Horu.
Upozornil, že europoslanci podporujú, aby sa do diskusií, ktoré prebiehajú na mnohojazyčnej digitálnej platforme future.europa.eu, mohli zapájať aj občania z krajín západného Balkánu. Europoslanci zároveň pozvali zástupcov krajín tohto regiónu, aby vystúpili hoci aj na diaľku počas plenárneho zasadnutia CoFoE, ktoré sa koncom októbra konalo v Štrasburgu.
Podľa jeho slov priestor vystúpiť on-line na plenárke bol i pre zástupcov západobalkánskych krajín, čo niektorí politici aj využili. Najviac možno minister zahraničných vecí Čiernej Hory Djordje Radulovič. Slovenský europoslanec skonštatoval, že aj to dokazuje, že Čierna Hora je v tomto regióne lídrom europeizácie a procesu pristúpenia do EÚ.
"Nepodarilo sa nám presadiť to, čo sme chceli, aby západobalkánci boli plnohodnotnou súčasťou rokovaní na konferencii," skonštatoval Bilčík.
Pripomenul, že Slovensko pred svojím vstupom do EÚ, v rokoch 2002–2003, už bolo súčasťou Konventu o budúcnosti EÚ, pretože sa so SR počítalo v Európskej únii. Aj preto podľa neho bolo dôležité nájsť cestu, ako v súčasnosti oveľa plnohodnotnejšie zahrnúť západobalkánskych partnerov do procesu CoFoE.
"My sme to chceli v europarlamente, silno sme na to tlačili, ale vôľa v ďalších inštitúciách EÚ nebola taká silná a najväčší problém bol medzi členskými štátmi. To musím povedať otvorene. Rada EÚ sa nedohodla a hoci väčšina členských štátov by to aj privítala, bolo tam niekoľko krajín, ktoré s tým mali zásadný problém, pretože otázka rozširovania EÚ je pre nich citlivá. Je to však zlý signál, ktorý sme týmto vyslali," opísal situáciu.
Dodal, že EP sa to snaží vykompenzovať tým, že hľadá rôzne ďalšie možnosti, ako Západobalkáncov prizvať aspoň na čiastkové rokovania. Bilčík vo vnútri parlamentnej frakcie európskych ľudovcov (EPP), ktorá je najväčšia aj v plenárke CoFoE, inicioval, aby v rámci zasadnutí tejto frakcie, týkajúcich sa konferencie, rokovali aj s poslancami národných parlamentov krajín západného Balkánu, so zástupcami vlád, a našli priestor, ako ich vypočuť a dať im šancu zapojiť sa do debát o budúcnosti Európy.
"Tá debata by mala byť spoločná pre nás všetkých, ak aj balkánske krajiny majú byť o 5, 10 či 15 rokov plnohodnotnými členmi Únie. Budeme robiť všetko pre to na úrovni europarlamentu, aby sme im ponúkli čo najväčší možný priestor, a tým, že ich budeme počúvať, my ako europoslanci budeme potom môcť zapracovať viaceré ich nápady a námety do našich odporúčaní," odkázal Bilčík.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Slovenský europoslanec patrí do 108-člennej skupiny európskych zákonodarcov, ktorí dotvárajú parlamentné zhromaždenie zaoberajúce sa konferenciou CoFoE. Zároveň je stálym spravodajcom EP pre Srbsko a šéfom Delegácie EP pre Čiernu Horu.
Upozornil, že europoslanci podporujú, aby sa do diskusií, ktoré prebiehajú na mnohojazyčnej digitálnej platforme future.europa.eu, mohli zapájať aj občania z krajín západného Balkánu. Europoslanci zároveň pozvali zástupcov krajín tohto regiónu, aby vystúpili hoci aj na diaľku počas plenárneho zasadnutia CoFoE, ktoré sa koncom októbra konalo v Štrasburgu.
Podľa jeho slov priestor vystúpiť on-line na plenárke bol i pre zástupcov západobalkánskych krajín, čo niektorí politici aj využili. Najviac možno minister zahraničných vecí Čiernej Hory Djordje Radulovič. Slovenský europoslanec skonštatoval, že aj to dokazuje, že Čierna Hora je v tomto regióne lídrom europeizácie a procesu pristúpenia do EÚ.
"Nepodarilo sa nám presadiť to, čo sme chceli, aby západobalkánci boli plnohodnotnou súčasťou rokovaní na konferencii," skonštatoval Bilčík.
Pripomenul, že Slovensko pred svojím vstupom do EÚ, v rokoch 2002–2003, už bolo súčasťou Konventu o budúcnosti EÚ, pretože sa so SR počítalo v Európskej únii. Aj preto podľa neho bolo dôležité nájsť cestu, ako v súčasnosti oveľa plnohodnotnejšie zahrnúť západobalkánskych partnerov do procesu CoFoE.
"My sme to chceli v europarlamente, silno sme na to tlačili, ale vôľa v ďalších inštitúciách EÚ nebola taká silná a najväčší problém bol medzi členskými štátmi. To musím povedať otvorene. Rada EÚ sa nedohodla a hoci väčšina členských štátov by to aj privítala, bolo tam niekoľko krajín, ktoré s tým mali zásadný problém, pretože otázka rozširovania EÚ je pre nich citlivá. Je to však zlý signál, ktorý sme týmto vyslali," opísal situáciu.
Dodal, že EP sa to snaží vykompenzovať tým, že hľadá rôzne ďalšie možnosti, ako Západobalkáncov prizvať aspoň na čiastkové rokovania. Bilčík vo vnútri parlamentnej frakcie európskych ľudovcov (EPP), ktorá je najväčšia aj v plenárke CoFoE, inicioval, aby v rámci zasadnutí tejto frakcie, týkajúcich sa konferencie, rokovali aj s poslancami národných parlamentov krajín západného Balkánu, so zástupcami vlád, a našli priestor, ako ich vypočuť a dať im šancu zapojiť sa do debát o budúcnosti Európy.
"Tá debata by mala byť spoločná pre nás všetkých, ak aj balkánske krajiny majú byť o 5, 10 či 15 rokov plnohodnotnými členmi Únie. Budeme robiť všetko pre to na úrovni europarlamentu, aby sme im ponúkli čo najväčší možný priestor, a tým, že ich budeme počúvať, my ako europoslanci budeme potom môcť zapracovať viaceré ich nápady a námety do našich odporúčaní," odkázal Bilčík.
spravodajca TASR Jaromír Novak
