Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V auguste 2014 sa pražská radnica rozhodla, že mesto zaplatí potrebných približne 300.000 českých korún na exhumáciu a identifikáciu pozostatkov Toufara.
Autor TASR
Praha/Vatikán 16. decembra (TASR) - Blahorečeniu českého kňaza Josefa Toufara, umučeného príslušníkmi niekdajšej Štátnej bezpečnosti, nestojí už nič v ceste.
Informovali o tom denník MF Dnes a internetový server iDNES.cz s odvolaním sa na posolstvo jednoznačného významu z Vatikánu, kde viac ako rok preverovali príslušný návrh. Podľa neho niet zásadnej prekážky otvoriť proces blahorečenia, Toufar je vhodným kandidátom.
Svätá stolica si v uplynulých mesiacoch preverila duchovné i morálne kvality kandidáta na blahorečenie a následne rozptýlila obavy v ČR z možných komplikácií kvôli lživým obvineniam predčasne zosnulého duchovného zo zneužívania žiakov počas hodín náboženstva.
Detailný materiál, na základe ktorého môže dôjsť k blahorečeniu Josefa Toufara, musia teraz pripraviť v královohradeckej diecéze.
Meno Josefa Toufara (1902-1950) sa spája s nevysvetliteľným pohybom kríža, ku ktorému došlo v priebehu jeho kázne na adventnú nedeľu 11. decembra 1949 v kostole Nanebovzatia Panny Márie v obci Číhošť. Jav vtedy zaregistrovalo 20 veriacich. Po tom, ako sa táto informácia rozniesla, sa z obce stalo pútnické miesto. V rovnakom čase sa však niekdajší komunistický režim pripravoval na ťaženie proti katolíckej cirkvi. Toufara 28. januára 1950 odviezli do väznice vo Valdiciach, kde bol takmer mesiac mučený, aby sa priznal, že pohyb kríža zinscenoval. Na následky mučenia zomrel v pražskej nemocnici 25. februára 1950. Jeho telesné pozostatky boli tajne a pod cudzím menom pochované na okraji cintorína v Prahe-Ďábliciach.
V auguste 2014 sa pražská radnica rozhodla, že mesto zaplatí potrebných približne 300.000 českých korún na exhumáciu a identifikáciu pozostatkov Toufara.
České Združenie bývalých politických väzňov (SBPV) v reakcii na toto rozhodnutie požadovalo exhumáciu telesných pozostatkov všetkých politických väzňov niekdajšieho režimu štátostrany s tým, že by sa o to mal postarať štát.
Podľa SBPV sa exhumácia nemôže koncentrovať iba na pozostatky Toufara, ale mala by sa týkať tiel všetkých obetí spomínanej éry, ba aj obdobia Tretej ríše.
Následnú exhumáciu Toufarových telesných pozostatkov vnímalo SBPV ako neetickú a necitlivú, Konfederácia politických väzňov (KPV) s ňou súhlasila vyjadriac presvedčenie, že nebude znamenať narušenie úcty voči ďalším obetiam pochovaným v okolí.
Na exhumácii, od ktorej si zainteresovaní po skúmaní sľubovali, ako sa ukázalo oprávnene, identifikáciu Toufarových telesných pozostatkov a ich následné pietne pochovanie, sa dohodli hlavné mesto ČR Praha, ktoré na to uvoľnilo finančné prostriedky, s arcidiecézou Hradec Králové, ktorá pracovala na príprave Toufarovho blahorečenia.
Až v júli 2015 bol dejiskom dôstojného pohrebu Josefa Toufara práve kostol v Číhošti, a to za záujmu tisícov veriacich a za účasti pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku, predstaviteľov prezidentskej kancelárie v Prahe, ako aj vtedajšieho lídra TOP 09, niekdajšieho šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga a ďalších hostí.
Informovali o tom denník MF Dnes a internetový server iDNES.cz s odvolaním sa na posolstvo jednoznačného významu z Vatikánu, kde viac ako rok preverovali príslušný návrh. Podľa neho niet zásadnej prekážky otvoriť proces blahorečenia, Toufar je vhodným kandidátom.
Svätá stolica si v uplynulých mesiacoch preverila duchovné i morálne kvality kandidáta na blahorečenie a následne rozptýlila obavy v ČR z možných komplikácií kvôli lživým obvineniam predčasne zosnulého duchovného zo zneužívania žiakov počas hodín náboženstva.
Detailný materiál, na základe ktorého môže dôjsť k blahorečeniu Josefa Toufara, musia teraz pripraviť v královohradeckej diecéze.
Meno Josefa Toufara (1902-1950) sa spája s nevysvetliteľným pohybom kríža, ku ktorému došlo v priebehu jeho kázne na adventnú nedeľu 11. decembra 1949 v kostole Nanebovzatia Panny Márie v obci Číhošť. Jav vtedy zaregistrovalo 20 veriacich. Po tom, ako sa táto informácia rozniesla, sa z obce stalo pútnické miesto. V rovnakom čase sa však niekdajší komunistický režim pripravoval na ťaženie proti katolíckej cirkvi. Toufara 28. januára 1950 odviezli do väznice vo Valdiciach, kde bol takmer mesiac mučený, aby sa priznal, že pohyb kríža zinscenoval. Na následky mučenia zomrel v pražskej nemocnici 25. februára 1950. Jeho telesné pozostatky boli tajne a pod cudzím menom pochované na okraji cintorína v Prahe-Ďábliciach.
V auguste 2014 sa pražská radnica rozhodla, že mesto zaplatí potrebných približne 300.000 českých korún na exhumáciu a identifikáciu pozostatkov Toufara.
České Združenie bývalých politických väzňov (SBPV) v reakcii na toto rozhodnutie požadovalo exhumáciu telesných pozostatkov všetkých politických väzňov niekdajšieho režimu štátostrany s tým, že by sa o to mal postarať štát.
Podľa SBPV sa exhumácia nemôže koncentrovať iba na pozostatky Toufara, ale mala by sa týkať tiel všetkých obetí spomínanej éry, ba aj obdobia Tretej ríše.
Následnú exhumáciu Toufarových telesných pozostatkov vnímalo SBPV ako neetickú a necitlivú, Konfederácia politických väzňov (KPV) s ňou súhlasila vyjadriac presvedčenie, že nebude znamenať narušenie úcty voči ďalším obetiam pochovaným v okolí.
Na exhumácii, od ktorej si zainteresovaní po skúmaní sľubovali, ako sa ukázalo oprávnene, identifikáciu Toufarových telesných pozostatkov a ich následné pietne pochovanie, sa dohodli hlavné mesto ČR Praha, ktoré na to uvoľnilo finančné prostriedky, s arcidiecézou Hradec Králové, ktorá pracovala na príprave Toufarovho blahorečenia.
Až v júli 2015 bol dejiskom dôstojného pohrebu Josefa Toufara práve kostol v Číhošti, a to za záujmu tisícov veriacich a za účasti pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku, predstaviteľov prezidentskej kancelárie v Prahe, ako aj vtedajšieho lídra TOP 09, niekdajšieho šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga a ďalších hostí.
