Praha 1. septembra (TARS) – Prímerie v Pásme Gazy, kde od vlaňajšieho októbra prebieha vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, by mohlo zabrániť vypuknutiu širšej krízy na Blízkom východe. Trauma, ktorú Izrael od októbrového útoku palestínskych kománd zažíva, sa podceňuje. Aj takéto názory zazneli na diskusii o Blízkom východe, ktorá prebehla počas záverečného dňa medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec v Prahe, informuje osobitný spravodajca TASR.

Dlhoročný egyptský diplomat a profesor na Americkej univerzite v Káhire Karim Haggag vyzdvihol počas panelovej diskusie vytrvalosť Spojených štátov, Egypta a Kataru, ktorí sa napriek doterajšiemu neúspechu naďalej snažia ako sprostredkovatelia prispieť k dosiahnutiu prímeria v Pásme Gazy. Vedenie Hamasu aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu sú podľa Haggaga zapojení do veľmi tvrdého vyjednávania, v ktorom si obe strany kladú ťažko prijateľné požiadavky. Profesor je však presvedčený, že kľúč k zastaveniu bojov má v rukách Biely dom, respektíve administratíva amerického prezidenta Joea Bidena.

Podobne to vidí aj riaditeľ saudskoarabského Centra pre strategické štúdie Mansúr Almarzúki. Americká vláda je však podľa neho momentálne paralyzovaná z dôvodu nadchádzajúcich novembrových prezidentských volieb, preto vyzval na opatrnosť pred akýmikoľvek očakávaniami, napríklad aj v podobe tlaku na Izrael zo strany USA. Prímerie je potrebné dosiahnuť z humanitárnych dôvodov, dodal s odkazom na Medzinárodný súdny dvor (MSD), ktorý situáciu v Pásme Gazy podľa jeho slov označuje za "možnú genocídu". Vyzval tiež na prepustenie všetkých rukojemníkov "na oboch stranách".

Zakladateľ organizácie Ankara Global Advisory Group Hüseyin Bagci neočakáva, že sa v najbližšej dobe uzavrie v Gaze prímerie. Netanjahu má podľa neho plnú podporu Spojených štátov, preto sa každý štát na Blízkom východe vyhýba prijatiu akýkoľvek vojenských opatrení. Domnieva sa, že krajiny mimo arabského sveta – Irán a Turecko – vyjadrujú v súčasnosti väčšie obavy nad udalosťami v Pásme Gazy než arabské krajiny a z tradične arabsko-izraelského konfliktu sa stal nearabsko-izraelský. Iránci by podľa neho bojovať nikdy nešli, ale do boja vedú ostatných.

Koby Huberman z Izraelskej regionálnej iniciatívy (IRI) vyhlásil, že otázka, či bude prímerie alebo nie, by mala byť adresovaná vedeniu Hamasu a novému vodcovi tohto hnutia Jahjú Sinwárovi. Zároveň spochybnil mieru vplyvu, ktorú má Bidenova administratíva na Izrael. V tejto súvislosti uviedol, že v rámci americkej Demokratickej strany zaznievajú obavy, ktoré bránia Bielemu domu podniknúť ďalšie kroky. Na Netanjahua by podľa neho mali zatlačiť samotní Izraelčania, a nie Biden.

Ľudia nielen v tomto regióne, ale na celom svete podľa Hubermana stále podceňujú traumu, akú Izrael zažíva od útoku zo 7. októbra 2023. Jedným z dôsledkov tohto útoku je podľa jeho slov strata dôvery Izraela v akékoľvek partnerstvo v Palestínčanmi. "Potrvá roky, kým sa táto dôvera vybuduje, ak vôbec. Závisí to od regionálnych aktérov, medzinárodného spoločenstva, ale aj od (samotných) Palestínčanov a Izraelčanov," dodal s tým, že riešenie súčasnej situácie nemožno hľadať v dávnej minulosti, no treba v tomto smere prichádzať s novými nápadmi.





(osobitný spravodajca TASR Samuel Randík)