Zásluhou moderných technológií pritom ovplyvňujú volebné procesy, médiá a celú spoločnosť a neraz vedú k radikalizácii občanov a celých skupín.
Autor TASR
Helsinki 27. júna (TASR) – Fínsko chce počas svojho nadchádzajúceho predsedníctva v EÚ hovoriť najmä o hodnotách, a nie o hrozbách. Uviedol to vo štvrtok šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto na stretnutí so zástupcami európskych médií v Helsinkách.
Súčasne pozval novinárov do Európskeho centra pre boj proti hybridným hrozbám, ktoré sídli vo fínskej metropole.
Hybridné hrozby nie sú podľa Haavista novým fenoménom, ale od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2014 sú oveľa citeľnejšie a intenzívnejšie. Zásluhou moderných technológií pritom ovplyvňujú volebné procesy, médiá a celú spoločnosť a neraz vedú k radikalizácii občanov a celých skupín.
"Potrebuje dosiahnuť medzinárodnú kooperáciu v tejto oblasti," povedal Haavisto. Fínsko ani iné európske krajiny nie sú podľa neho "ostrovmi", ktorých sa dianie vo svete netýka. V boji proti hybridným hrozbám sa musia angažovať nielen vlády jednotlivých štátov, ale aj médiá a občianska spoločnosť, uviedol fínsky minister.
Pripomenul, že nezávislé Európske centrum pre boj proti hybridným hrozbám túto úlohu plní nielen vo Fínsku, ale v spolupráci s Európskou úniou a NATO aj v širšom európskom meradle. Do organizácie patrí 22 európskych štátov; o členstvo sa v súčasnosti uchádza Čierna Hora a tento krok zvažujú aj ďalšie krajiny. Centrum okrem iných aktivít pripravuje medzinárodné cvičenia, ktoré majú zosúladiť spoločnú reakciu na fiktívne hybridné útoky.
Podľa Haavista takéto útoky využívajú všetky veľmoci, v konkrétnej rovine ich však EÚ pociťuje najmä zo strany Ruska, čo podľa neho začalo byť citeľné po vypuknutí migračnej krízy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Súčasne pozval novinárov do Európskeho centra pre boj proti hybridným hrozbám, ktoré sídli vo fínskej metropole.
Hybridné hrozby nie sú podľa Haavista novým fenoménom, ale od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2014 sú oveľa citeľnejšie a intenzívnejšie. Zásluhou moderných technológií pritom ovplyvňujú volebné procesy, médiá a celú spoločnosť a neraz vedú k radikalizácii občanov a celých skupín.
"Potrebuje dosiahnuť medzinárodnú kooperáciu v tejto oblasti," povedal Haavisto. Fínsko ani iné európske krajiny nie sú podľa neho "ostrovmi", ktorých sa dianie vo svete netýka. V boji proti hybridným hrozbám sa musia angažovať nielen vlády jednotlivých štátov, ale aj médiá a občianska spoločnosť, uviedol fínsky minister.
Pripomenul, že nezávislé Európske centrum pre boj proti hybridným hrozbám túto úlohu plní nielen vo Fínsku, ale v spolupráci s Európskou úniou a NATO aj v širšom európskom meradle. Do organizácie patrí 22 európskych štátov; o členstvo sa v súčasnosti uchádza Čierna Hora a tento krok zvažujú aj ďalšie krajiny. Centrum okrem iných aktivít pripravuje medzinárodné cvičenia, ktoré majú zosúladiť spoločnú reakciu na fiktívne hybridné útoky.
Podľa Haavista takéto útoky využívajú všetky veľmoci, v konkrétnej rovine ich však EÚ pociťuje najmä zo strany Ruska, čo podľa neho začalo byť citeľné po vypuknutí migračnej krízy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)