V krajine vznikne dočasná vláda.
Autor TASR
,aktualizované Rijád/Kábul 15. augusta (TASR) -
Afganský prezident Ašraf Ghaní opustil hlavné mesto krajiny Kábul a odcestoval do Tadžikistanu. Oznámil to v nedeľu vysokopostavený predstaviteľ afganského ministerstva vnútra, informovala agentúra Reuters.
Ghaní krajinu opustil spolu so poradcom afganskej vlády pre národnú bezpečnosť Hamdulláhom Mohibom, napísala agentúra AP s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov afganskej vlády, ktorí však chceli zostať v anonymite. Miesto, kam Ghaní s Mohibom odišli, však podľa AP nebolo bezprostredne známe.
Bojovníci islamistického hnutia Taliban v nedeľu obkľúčili hlavné mesto Kábul, pripomína AP. Hovorca tohto hnutia Suhajl Šáhín v nedeľu pre stanicu BBC uviedol, že Taliban chce prevziať kontrolu nad Afganistanom "v najbližších dňoch".
Podľa jeho slov je zámerom Talibanu vytvoriť "inkluzívnu" islamskú vládu, v ktorej budú mať zastúpenie všetci Afganci, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi hnutia.
"Uisťujeme obyvateľov Afganistanu, najmä mesta Kábul, že ich majetok, ich životy sú v bezpečí – nebude žiadna pomsta voči nikomu," vyhlásil hovorca.
Taliban je po rýchlej ofenzíve z uplynulých dní na pokraji úplného víťazstva, keď aj predstavitelia afganskej vlády priznali, že prebiehajú rokovania o zabránení krviprelivaniu v metropole a prípravy na "odovzdanie moci", napísala agentúra AFP. Podľa správy sa všeobecne očakáva, že afganský prezident Ašraf Ghaní rezignuje v priebehu niekoľkých dní, ak nie hodín.
Pádom Kábulu by sa fundamentalistické hnutie vrátilo k moci 20 rokov po tom, ako jeho vládu zosadil vojenský zásah vedený Spojenými štátmi po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001.
Afganský prezident Ašraf Ghaní by mal odstúpiť z funkcie v najbližších hodinách po tom, ako bojovníci radikálneho hnutia Taliban v nedeľu vstúpili do Kábulu, uviedla televízia al-Arabíja s odvolaním sa na nemenované zdroje. Odovzdanie moci by podľa nich malo prebehnúť ešte v priebehu dňa v prezidentom paláci.
Následnú dočasnú vládu by podľa diplomatických zdrojov agentúry Reuters mohol viesť Alí Ahmad Džalálí, akademik pôsobiaci v USA a bývalý afganský minister vnútra.
Podľa katarskej televízie al-Džazíra zdroj blízky Ghanímu medzitým poprel správy o tom, že prezident odišiel z krajiny.
Al-Arabíja priniesla aj správu, podľa ktorej bojovníci Talibanu úplne obkľúčili Kábul a vstupujú na územie tamojšieho letiska. Hnutie však prisľúbilo, že všetci cudzinci, ktorí chcú opustiť Afganistan, tak budú môcť urobiť prostredníctvom kábulského letiska, pričom tí, ktorí si želajú zostať, sa budú musieť zaregistrovať u zástupcov Talibanu, uviedla tiež televízia sídliaca v Rijáde podľa agentúry TASS.
Islamistické hnutie Taliban chce prevziať kontrolu nad Afganistanom "v najbližších dňoch", uviedol v nedeľu jeho hovorca pre stanicu BBC po tom, ako bojovníci hnutia po obsadení takmer celej krajiny obkľúčili aj hlavné mesto Kábul.
"Chceme pokojné odovzdanie (moci) v najbližších dňoch," uviedol hovorca Suhajl Šáhín. Podľa jeho slov je zámerom Talibanu vytvoriť "inkluzívnu" islamskú vládu, v ktorej bude mať zastúpenie všetci Afganci, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi hnutia.
"Uisťujeme obyvateľov Afganistanu, najmä mesta Kábul, že ich majetok, ich životy sú v bezpečí – nebude žiadna pomsta voči nikomu," vyhlásil hovorca.
Taliban je po rýchlej ofenzíve z uplynulých dní na pokraji úplného víťazstva, keď aj predstavitelia afganskej vlády priznali, že prebiehajú rokovania o zabránení krviprelivaniu v metropole a prípravy na "odovzdanie moci", píše agentúra AFP. Podľa správy sa všeobecne očakáva, že afganský prezident Ašraf Ghaní rezignuje v priebehu niekoľkých dní, ak nie hodín.
Afganský predstaviteľ v nedeľu informoval, že jednotky na základni Bagrám severne od metropoly Kábul, kde sa nachádza aj väznica s 5000 väzňami, sa vzdali Talibanu. Informovala o tom agentúra AP.
Najvyšší predstaviteľ okresu Bagrám Darvajš Raufí uviedol, že kapituláciou sa niekdajšia americká základňa dostala do rúk vzbúrencov po tom, ako bojovníci Talibanu vstúpili na predmestia afganskej metropoly.
Letecká základňa Bagrám boja najväčším vojenským objektom, ktorý v Afganistane v uplynulých 20 rokoch využívali vojaci USA a NATO. Jej súčasťou je aj väznica, v ktorej počas rokov zadržiavali tisíce bojovaníkov Talibanu a skupiny Islamský štát.
Spojené štáty túto základňu v rámci odsunu svojich jednotiek z krajiny odovzdali afganským bezpečnostným silám začiatkom júla tohto roka.
Afganský úradujúci minister vnútra Abdul Sattár Mirzákval v nedeľu uviedol, že v krajine dôjde k "pokojnému odovzdaniu moci" prechodnej vláde. Vyhlásenie prišlo po tom, ako hnutie Taliban nariadilo svojim bojovníkom, aby zatiaľ nevstupovali do izolovaného hlavného mesta Kábul, informujú agentúry AFP a DPA.
"Obyvatelia Afganistanu by si nemali robiť starosti... bezpečnosť mesta je garantovaná, mesto nebude vystavené útoku a dohoda je taká, že presun moci prechodnej vláde sa uskutoční pokojne," povedal minister v nahratom vystúpení.
Krátko predtým hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid pre stanicu BBC povedal, že môže potvrdiť, že hnutie vedie s prezidentským úradom rozhovory o pokojnom prevzatí moci. Organizuje ich šéf afganskej Najvyššej rady pre národné zmierenie Abdulláh Abdulláh. Aj podľa nemenovaného afganského predstaviteľa smerovali vyjednávači Talibanu do prezidentského paláca.
Úradujúci minister obrany Bismilláh Muhammadí sa vo videoodkaze na sociálnej sieti medzitým snažil upokojiť verejnosť po správach o panike v hlavnom meste a snahe mnohých ľudí opustiť krajinu cez kábulské letisko – poslednú cestu z Afganistanu po tom, ako Taliban obsadil všetky jeho hraničné priechody.
Podľa jeho slov sa prezident Ašraf Ghaní stretol s domácimi politimi a poveril ich zostavením delegácie, ktorá v pondelok pocestuje do katarskej Dauhy, "aby dosiahla dohodu s Talibanom".
"Všetkých vás uisťujem, že bezpečnosť Kábulu bude zachovaná, pokým sa nedosiahne dohoda," povedal Muhammadí.
Hovorca Talibanu: Čakáme na pokojné odovzdanie Kábulu
Militantné hnutie Taliban "čaká na pokojné odovzdanie mesta Kábul" po tom, ako jeho bojovníci vstúpili na predmestia afganskej metropoly, uviedol v nedeľu hovorca Talibanu.
Hovorca Suhajl Šáhín vo vyjadrení pre katarskú televíziu al-Džazíra odmietol poskytnúť bližšie informácie o prípadných rokovaniach medzi Talibanom a vládou, píše agentúra AP.
Bojovníci Talibanu začali v nedeľu podľa afganského ministerstva vnútra i miestnych obyvateľov vstupovať na predmestia izolovanej metropoly, ktorá po rýchlej ofenzíve Talibanu zostala jediným významným afganským mestom v rukách centrálnej vlády.
Samotný Taliban však vyhlásil, že svojim bojovníkom nariadil, aby čakali na okraji Kábulu. Hnutie tvrdí, že sa chce v husto obývanom meste vyhnúť civilným obetiam a chce rokovať o pokojnom vstupe do metropoly, uviedla agentúra DPA.
Podľa vyjadrenia zástupcu Talibanu v katarskej Dauhe dalo hnutie svojim bojovníkom pokyn, aby sa zdržali násilia, umožnili bezpečný odchod všetkým, ktorí si to želajú, pričom žiada ženy, aby odišli do chránených oblastí, napísala agentúra Reuters.
Jednotky militantného hnutia Taliban začali v nedeľu vstupovať do afganského hlavného mesta Kábul zo všetkých smerov, uviedlo afganské ministerstvo vnútra. Samotný Taliban však vyhlásil, že nechce metropolu dobyť "silou" a svojim bojovníkom nariadil, aby čakali na jej okraji. Informujú o tom agentúry Reuters, AFP a AP.
"Islamský emirát (Taliban) dáva všetkým svojim silám pokyn, aby stáli pri bránach Kábulu a nepokúšali sa vstúpiť do mesta," uviedol hovorca hnutia na sociálnej sieti, hoci niektorí obyvatelia Kábulu i miestni predstavitelia už informovali, že militanti pokojne vošli na viaceré predmestia. Izolovaná metropola zostala jediným významných afganským mestom, ktorá po rýchlej ofenzíve Talibanu z posledných dní zostala v rukách centrálnej vlády.
Úrad afganského prezidenta Ašrafa Ghaního medzitým oznámil, že situácia v Kábule je pod kontrolou a mesto nie je vystavené útoku. Vyplýva to zo stanoviska úradu, ktoré citovala televízia al-Arabíja, píše agentúra Tass.
V meste sa podľa AP ozývala sporadická streľba, zatiaľ čo pracovníci v panike utekali z vládnych úradov a Spojené štáty evakuovali svoje veľvyslanectvo. Americký predstaviteľ pre Reuters povedal, že "kľúčoví" zamestnanci ambasády pracujú z kábulského letiska, pričom podľa zdroja z NATO sa viacerí pracovníci EÚ museli presunúť na bezpečnejšie, nezverejnené miesto v metropole.
AFP dodáva, že Ghaního vláde zjavne zostalo len málo možností – buď sa pripraví na ťažké boje o Kábul, alebo kapituluje. Taliban je pritom v lepšej pozícii pre prípadné rokovania po tom, ako za desať dní porazil po celej krajine vládne sily i ich spojenecké milície – a len tento víkend obsadil kľúčové mesto Džalalabad na východe a protitalibanskú baštu Mazáre Šaríf na severe.
Afganský prezident Ašraf Ghaní opustil hlavné mesto krajiny Kábul a odcestoval do Tadžikistanu. Oznámil to v nedeľu vysokopostavený predstaviteľ afganského ministerstva vnútra, informovala agentúra Reuters.
Ghaní krajinu opustil spolu so poradcom afganskej vlády pre národnú bezpečnosť Hamdulláhom Mohibom, napísala agentúra AP s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov afganskej vlády, ktorí však chceli zostať v anonymite. Miesto, kam Ghaní s Mohibom odišli, však podľa AP nebolo bezprostredne známe.
Bojovníci islamistického hnutia Taliban v nedeľu obkľúčili hlavné mesto Kábul, pripomína AP. Hovorca tohto hnutia Suhajl Šáhín v nedeľu pre stanicu BBC uviedol, že Taliban chce prevziať kontrolu nad Afganistanom "v najbližších dňoch".
Podľa jeho slov je zámerom Talibanu vytvoriť "inkluzívnu" islamskú vládu, v ktorej budú mať zastúpenie všetci Afganci, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi hnutia.
"Uisťujeme obyvateľov Afganistanu, najmä mesta Kábul, že ich majetok, ich životy sú v bezpečí – nebude žiadna pomsta voči nikomu," vyhlásil hovorca.
Taliban je po rýchlej ofenzíve z uplynulých dní na pokraji úplného víťazstva, keď aj predstavitelia afganskej vlády priznali, že prebiehajú rokovania o zabránení krviprelivaniu v metropole a prípravy na "odovzdanie moci", napísala agentúra AFP. Podľa správy sa všeobecne očakáva, že afganský prezident Ašraf Ghaní rezignuje v priebehu niekoľkých dní, ak nie hodín.
Pádom Kábulu by sa fundamentalistické hnutie vrátilo k moci 20 rokov po tom, ako jeho vládu zosadil vojenský zásah vedený Spojenými štátmi po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001.
Prezident má odovzdať vládu bývalému ministrovi vnútra
Afganský prezident Ašraf Ghaní by mal odstúpiť z funkcie v najbližších hodinách po tom, ako bojovníci radikálneho hnutia Taliban v nedeľu vstúpili do Kábulu, uviedla televízia al-Arabíja s odvolaním sa na nemenované zdroje. Odovzdanie moci by podľa nich malo prebehnúť ešte v priebehu dňa v prezidentom paláci.
Následnú dočasnú vládu by podľa diplomatických zdrojov agentúry Reuters mohol viesť Alí Ahmad Džalálí, akademik pôsobiaci v USA a bývalý afganský minister vnútra.
Podľa katarskej televízie al-Džazíra zdroj blízky Ghanímu medzitým poprel správy o tom, že prezident odišiel z krajiny.
Al-Arabíja priniesla aj správu, podľa ktorej bojovníci Talibanu úplne obkľúčili Kábul a vstupujú na územie tamojšieho letiska. Hnutie však prisľúbilo, že všetci cudzinci, ktorí chcú opustiť Afganistan, tak budú môcť urobiť prostredníctvom kábulského letiska, pričom tí, ktorí si želajú zostať, sa budú musieť zaregistrovať u zástupcov Talibanu, uviedla tiež televízia sídliaca v Rijáde podľa agentúry TASS.
Taliban chce dosiahnuť odovzdanie moci v najbližších dňoch
Islamistické hnutie Taliban chce prevziať kontrolu nad Afganistanom "v najbližších dňoch", uviedol v nedeľu jeho hovorca pre stanicu BBC po tom, ako bojovníci hnutia po obsadení takmer celej krajiny obkľúčili aj hlavné mesto Kábul.
"Chceme pokojné odovzdanie (moci) v najbližších dňoch," uviedol hovorca Suhajl Šáhín. Podľa jeho slov je zámerom Talibanu vytvoriť "inkluzívnu" islamskú vládu, v ktorej bude mať zastúpenie všetci Afganci, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi hnutia.
"Uisťujeme obyvateľov Afganistanu, najmä mesta Kábul, že ich majetok, ich životy sú v bezpečí – nebude žiadna pomsta voči nikomu," vyhlásil hovorca.
Taliban je po rýchlej ofenzíve z uplynulých dní na pokraji úplného víťazstva, keď aj predstavitelia afganskej vlády priznali, že prebiehajú rokovania o zabránení krviprelivaniu v metropole a prípravy na "odovzdanie moci", píše agentúra AFP. Podľa správy sa všeobecne očakáva, že afganský prezident Ašraf Ghaní rezignuje v priebehu niekoľkých dní, ak nie hodín.
Afganský predstaviteľ: Vojaci odovzdali Talibanu základňu Bagrám
Afganský predstaviteľ v nedeľu informoval, že jednotky na základni Bagrám severne od metropoly Kábul, kde sa nachádza aj väznica s 5000 väzňami, sa vzdali Talibanu. Informovala o tom agentúra AP.
Najvyšší predstaviteľ okresu Bagrám Darvajš Raufí uviedol, že kapituláciou sa niekdajšia americká základňa dostala do rúk vzbúrencov po tom, ako bojovníci Talibanu vstúpili na predmestia afganskej metropoly.
Letecká základňa Bagrám boja najväčším vojenským objektom, ktorý v Afganistane v uplynulých 20 rokoch využívali vojaci USA a NATO. Jej súčasťou je aj väznica, v ktorej počas rokov zadržiavali tisíce bojovaníkov Talibanu a skupiny Islamský štát.
Spojené štáty túto základňu v rámci odsunu svojich jednotiek z krajiny odovzdali afganským bezpečnostným silám začiatkom júla tohto roka.
Minister: V Afganistane dôjde k pokojnému odovzdaniu moci
Afganský úradujúci minister vnútra Abdul Sattár Mirzákval v nedeľu uviedol, že v krajine dôjde k "pokojnému odovzdaniu moci" prechodnej vláde. Vyhlásenie prišlo po tom, ako hnutie Taliban nariadilo svojim bojovníkom, aby zatiaľ nevstupovali do izolovaného hlavného mesta Kábul, informujú agentúry AFP a DPA.
"Obyvatelia Afganistanu by si nemali robiť starosti... bezpečnosť mesta je garantovaná, mesto nebude vystavené útoku a dohoda je taká, že presun moci prechodnej vláde sa uskutoční pokojne," povedal minister v nahratom vystúpení.
Krátko predtým hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid pre stanicu BBC povedal, že môže potvrdiť, že hnutie vedie s prezidentským úradom rozhovory o pokojnom prevzatí moci. Organizuje ich šéf afganskej Najvyššej rady pre národné zmierenie Abdulláh Abdulláh. Aj podľa nemenovaného afganského predstaviteľa smerovali vyjednávači Talibanu do prezidentského paláca.
Úradujúci minister obrany Bismilláh Muhammadí sa vo videoodkaze na sociálnej sieti medzitým snažil upokojiť verejnosť po správach o panike v hlavnom meste a snahe mnohých ľudí opustiť krajinu cez kábulské letisko – poslednú cestu z Afganistanu po tom, ako Taliban obsadil všetky jeho hraničné priechody.
Podľa jeho slov sa prezident Ašraf Ghaní stretol s domácimi politimi a poveril ich zostavením delegácie, ktorá v pondelok pocestuje do katarskej Dauhy, "aby dosiahla dohodu s Talibanom".
"Všetkých vás uisťujem, že bezpečnosť Kábulu bude zachovaná, pokým sa nedosiahne dohoda," povedal Muhammadí.
Výberová chronológia udalostí a konfliktov v Afganistane
24. a 25. decembra 1979 – V noci z 24. na 25. decembra sa začala vojenská invázia Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) do Afganistanu. Desaťročný konflikt si vyžiadal životy viac ako 14.000 sovietskych vojakov, na afganskej strane boli straty mnohonásobne vyššie predovšetkým medzi civilným obyvateľstvom: odhadom 1 – 2 milióny ľudí, pričom približne 1 až 1,5 milióna Afgancov utieklo z krajiny.
14. apríla 1988 - Zástupcovia ZSSR, USA, Afganistanu a Pakistanu podpísali v Ženeve dohodu o odchode sovietskych vojsk z Afganistanu. S odsunom vojsk začal Sovietsky zväz 15. mája 1988.
15. februára 1989 – Posledné jednotky sovietskej armády prešli cez most ponad rieku Amudarja.
1994 – V Afganistane začalo silnieť hnutie Taliban. V krajine počas prvej polovice 90. rokov 20. storočia prebiehali neustále boje medzi jednotlivými frakciami mudžahídov.
27. septembra 1996 – Taliban dobyl Kábul a zavŕšil tak svoje takmer dvojročné ťaženie proti dovtedajším afganským vládcom. Neovládal však celé územie krajiny. Zaviedol totalitný režim s radikálnou podobou islamského práva šaría.
11. septembra 2001 – Islamskí radikáli uniesli štyri dopravné lietadlá a zaútočili na budovu Svetového obchodného centra v New Yorku (Dvojičky) a budovu Pentagónu. Pri útokoch zahynulo 2995 osôb zo 70 krajín sveta, zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb. K útokom sa prihlásila teroristická organizácia al-Káida, ktorá mala základne v Afganistane, kde vládlo hnutie Taliban.
7. októbra 2001 – Začala sa v Afganistane vojenská operácia USA s názvom Trvalá sloboda. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Operácia bola reakciou na teroristické útoky z 11. septembra 2001.
13. novembra 2001 – Spojenými štátmi podporovaní bojovníci opozičnej afganskej Severnej aliancie vstúpili do Kábulu. Následne 8. a 9. decembra 2001 padlo centrum Talibanu v Kandaháre.
20. decembra 2001 – Bezpečnostná rada OSN jednohlasne odsúhlasila vyslanie medzinárodných mierových síl do Afganistanu. Misia pod označením ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti v Afganistane) mala počiatočnú platnosť pol roka a bolo možné ju predĺžiť.
22. decembra 2001 – Dočasná vláda vedená Hámidom Karzajom zložila prísahu.
9. október 2004 - Hámid Karzaj zvíťazil v prezidentských voľbách, dostal 4.105.122 hlasov (54,9 percenta). Prísahu na päťročné funkčné obdobie zložil 7. decembra 2004.
18. septembra 2005 - Začali sa parlamentné voľby, prvé po 36 rokoch. Väčšinu získali politické sily podporujúce prezidenta Karzaja.
19. mája 2007 – Slovensko sa zapojilo do misie ISAF. V Afganistane začala pôsobiť Multifunkčná ženijná rota Ozbrojených síl SR.
2. novembra 2009 - Afganská volebná komisia vyhlásila Hámida Karzaja za víťaza prezidentských volieb. Urobila tak po tom, čo po odstúpení Karzajovho rivala Abdulláha Abdulláha zrušila rozhodujúce druhé kolo hlasovania. Karzaj zložil prísahu 19. novembra a 19. decembra predstavil zloženie nového vládneho kabinetu.
1. – 2. mája 2011 – Usáma bin Ládin bol zabitý pri operácii v Pakistane. Smrť bin Ládina potvrdil prezident Barack Obama 2. mája 2011.
1. januára 2015 - Afganská vláda prevzala od NATO plnú zodpovednosť za bezpečnosť v krajine, spojenci po 13 rokoch ukončili misiu ISAF. Nahradila ju nová operácia Rozhodná podpora (Resolute Support) za účasti cca 13.000 zahraničných vojakov, prevažne Američanov. Ich úlohou bol výcvik a podpora 350.000 afganských vojakov a policajtov. Do operácie sa zapojilo aj Slovensko.
29. februára 2020 - USA podpísali s hnutím Taliban dohodu o prímerí, ktorá zahŕňala stiahnutie amerických jednotiek z Afganistanu. Pri podpise bol prítomný aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.
14. apríla 2021 – Členské krajiny NATO sa dohodli, že do 1. mája začnú sťahovať svojich vojakov z Afganistanu. NATO malo v Afganistane približne 10.000 vojakov a väčšina z nich bola z krajín mimo USA. Prezident USA Joe Biden oznámil stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu v čase od 1. mája do 11. septembra.
8. júla 2021 - Americký prezident Joe Biden avizoval, že vojenská misia Spojených štátov v Afganistane sa skončí 31. augusta. Dodal, že americká armáda "dosiahla" v Afganistane svoje ciele.
14. apríla 1988 - Zástupcovia ZSSR, USA, Afganistanu a Pakistanu podpísali v Ženeve dohodu o odchode sovietskych vojsk z Afganistanu. S odsunom vojsk začal Sovietsky zväz 15. mája 1988.
15. februára 1989 – Posledné jednotky sovietskej armády prešli cez most ponad rieku Amudarja.
1994 – V Afganistane začalo silnieť hnutie Taliban. V krajine počas prvej polovice 90. rokov 20. storočia prebiehali neustále boje medzi jednotlivými frakciami mudžahídov.
27. septembra 1996 – Taliban dobyl Kábul a zavŕšil tak svoje takmer dvojročné ťaženie proti dovtedajším afganským vládcom. Neovládal však celé územie krajiny. Zaviedol totalitný režim s radikálnou podobou islamského práva šaría.
11. septembra 2001 – Islamskí radikáli uniesli štyri dopravné lietadlá a zaútočili na budovu Svetového obchodného centra v New Yorku (Dvojičky) a budovu Pentagónu. Pri útokoch zahynulo 2995 osôb zo 70 krajín sveta, zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb. K útokom sa prihlásila teroristická organizácia al-Káida, ktorá mala základne v Afganistane, kde vládlo hnutie Taliban.
7. októbra 2001 – Začala sa v Afganistane vojenská operácia USA s názvom Trvalá sloboda. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Operácia bola reakciou na teroristické útoky z 11. septembra 2001.
13. novembra 2001 – Spojenými štátmi podporovaní bojovníci opozičnej afganskej Severnej aliancie vstúpili do Kábulu. Následne 8. a 9. decembra 2001 padlo centrum Talibanu v Kandaháre.
20. decembra 2001 – Bezpečnostná rada OSN jednohlasne odsúhlasila vyslanie medzinárodných mierových síl do Afganistanu. Misia pod označením ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti v Afganistane) mala počiatočnú platnosť pol roka a bolo možné ju predĺžiť.
22. decembra 2001 – Dočasná vláda vedená Hámidom Karzajom zložila prísahu.
9. október 2004 - Hámid Karzaj zvíťazil v prezidentských voľbách, dostal 4.105.122 hlasov (54,9 percenta). Prísahu na päťročné funkčné obdobie zložil 7. decembra 2004.
18. septembra 2005 - Začali sa parlamentné voľby, prvé po 36 rokoch. Väčšinu získali politické sily podporujúce prezidenta Karzaja.
19. mája 2007 – Slovensko sa zapojilo do misie ISAF. V Afganistane začala pôsobiť Multifunkčná ženijná rota Ozbrojených síl SR.
2. novembra 2009 - Afganská volebná komisia vyhlásila Hámida Karzaja za víťaza prezidentských volieb. Urobila tak po tom, čo po odstúpení Karzajovho rivala Abdulláha Abdulláha zrušila rozhodujúce druhé kolo hlasovania. Karzaj zložil prísahu 19. novembra a 19. decembra predstavil zloženie nového vládneho kabinetu.
1. – 2. mája 2011 – Usáma bin Ládin bol zabitý pri operácii v Pakistane. Smrť bin Ládina potvrdil prezident Barack Obama 2. mája 2011.
1. januára 2015 - Afganská vláda prevzala od NATO plnú zodpovednosť za bezpečnosť v krajine, spojenci po 13 rokoch ukončili misiu ISAF. Nahradila ju nová operácia Rozhodná podpora (Resolute Support) za účasti cca 13.000 zahraničných vojakov, prevažne Američanov. Ich úlohou bol výcvik a podpora 350.000 afganských vojakov a policajtov. Do operácie sa zapojilo aj Slovensko.
29. februára 2020 - USA podpísali s hnutím Taliban dohodu o prímerí, ktorá zahŕňala stiahnutie amerických jednotiek z Afganistanu. Pri podpise bol prítomný aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.
14. apríla 2021 – Členské krajiny NATO sa dohodli, že do 1. mája začnú sťahovať svojich vojakov z Afganistanu. NATO malo v Afganistane približne 10.000 vojakov a väčšina z nich bola z krajín mimo USA. Prezident USA Joe Biden oznámil stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu v čase od 1. mája do 11. septembra.
8. júla 2021 - Americký prezident Joe Biden avizoval, že vojenská misia Spojených štátov v Afganistane sa skončí 31. augusta. Dodal, že americká armáda "dosiahla" v Afganistane svoje ciele.
Hovorca Talibanu: Čakáme na pokojné odovzdanie Kábulu
Militantné hnutie Taliban "čaká na pokojné odovzdanie mesta Kábul" po tom, ako jeho bojovníci vstúpili na predmestia afganskej metropoly, uviedol v nedeľu hovorca Talibanu.Hovorca Suhajl Šáhín vo vyjadrení pre katarskú televíziu al-Džazíra odmietol poskytnúť bližšie informácie o prípadných rokovaniach medzi Talibanom a vládou, píše agentúra AP.
Bojovníci Talibanu začali v nedeľu podľa afganského ministerstva vnútra i miestnych obyvateľov vstupovať na predmestia izolovanej metropoly, ktorá po rýchlej ofenzíve Talibanu zostala jediným významným afganským mestom v rukách centrálnej vlády.
Samotný Taliban však vyhlásil, že svojim bojovníkom nariadil, aby čakali na okraji Kábulu. Hnutie tvrdí, že sa chce v husto obývanom meste vyhnúť civilným obetiam a chce rokovať o pokojnom vstupe do metropoly, uviedla agentúra DPA.
Podľa vyjadrenia zástupcu Talibanu v katarskej Dauhe dalo hnutie svojim bojovníkom pokyn, aby sa zdržali násilia, umožnili bezpečný odchod všetkým, ktorí si to želajú, pričom žiada ženy, aby odišli do chránených oblastí, napísala agentúra Reuters.
Bojovníci Talibanu vstúpili na predmestia Kábulu
Jednotky militantného hnutia Taliban začali v nedeľu vstupovať do afganského hlavného mesta Kábul zo všetkých smerov, uviedlo afganské ministerstvo vnútra. Samotný Taliban však vyhlásil, že nechce metropolu dobyť "silou" a svojim bojovníkom nariadil, aby čakali na jej okraji. Informujú o tom agentúry Reuters, AFP a AP.
"Islamský emirát (Taliban) dáva všetkým svojim silám pokyn, aby stáli pri bránach Kábulu a nepokúšali sa vstúpiť do mesta," uviedol hovorca hnutia na sociálnej sieti, hoci niektorí obyvatelia Kábulu i miestni predstavitelia už informovali, že militanti pokojne vošli na viaceré predmestia. Izolovaná metropola zostala jediným významných afganským mestom, ktorá po rýchlej ofenzíve Talibanu z posledných dní zostala v rukách centrálnej vlády.
Úrad afganského prezidenta Ašrafa Ghaního medzitým oznámil, že situácia v Kábule je pod kontrolou a mesto nie je vystavené útoku. Vyplýva to zo stanoviska úradu, ktoré citovala televízia al-Arabíja, píše agentúra Tass.
V meste sa podľa AP ozývala sporadická streľba, zatiaľ čo pracovníci v panike utekali z vládnych úradov a Spojené štáty evakuovali svoje veľvyslanectvo. Americký predstaviteľ pre Reuters povedal, že "kľúčoví" zamestnanci ambasády pracujú z kábulského letiska, pričom podľa zdroja z NATO sa viacerí pracovníci EÚ museli presunúť na bezpečnejšie, nezverejnené miesto v metropole.
AFP dodáva, že Ghaního vláde zjavne zostalo len málo možností – buď sa pripraví na ťažké boje o Kábul, alebo kapituluje. Taliban je pritom v lepšej pozícii pre prípadné rokovania po tom, ako za desať dní porazil po celej krajine vládne sily i ich spojenecké milície – a len tento víkend obsadil kľúčové mesto Džalalabad na východe a protitalibanskú baštu Mazáre Šaríf na severe.