Bolívijská dočasná vláda už prerušila vzťahy s ľavicovou Venezuelou, čím zvýšila jej medzinárodnú izoláciu.
Autor TASR
La Paz 25. januára (TASR) – Bolívijská dočasná vláda prerušila v piatok diplomatické vzťahy s Kubou, ktorú obvinila z "trvalého nepriateľstva". Informovala o tom agentúra DPA.
Dočasný minister zahraničia Bolívie Yerko Núňez zároveň kritizoval svojho kubánskeho kolegu Bruna Rodrígueza Parrillu, ktorý ho vo štvrtok obvinil z uskutočnenia štátneho prevratu a "servility" voči Spojeným štátom.
"Kubánska vláda systematicky poškodzuje bilaterálne vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a nezasahovaní do vnútorných záležitostí," uviedol Núňez na tlačovej konferencii.
Kritizoval "nedávne a neprípustné komentáre ministra zahraničia Bruna Rodrígueza Parrillu, trvalé nepriateľstvo a neustále útoky Kuby proti bolívijskej ústavnej vláde".
Bolívijská dočasná vláda už prerušila vzťahy s ľavicovou Venezuelou, čím zvýšila jej medzinárodnú izoláciu, poznamenala DPA.
Bolívijčania si 3. mája zvolia nového prezidenta a parlament.
Predchádzajúci prezident Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra 2019 sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe. To mu síce bolívijská ústava neumožňovala, ale ústavný súd mu v roku 2017 udelil výnimku.
Po prezidentských voľbách vypukli v krajine násilné protesty ktoré si vyžiadali desiatky obetí na životoch.
Morales 10. novembra 2019 po troch týždňoch demonštrácií odstúpil a následne odcestoval do Mexika, ktoré mu poskytlo azyl. Za dočasnú bolívijskú prezidentku sa 12. novembra vyhlásila podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.
Dočasný minister zahraničia Bolívie Yerko Núňez zároveň kritizoval svojho kubánskeho kolegu Bruna Rodrígueza Parrillu, ktorý ho vo štvrtok obvinil z uskutočnenia štátneho prevratu a "servility" voči Spojeným štátom.
"Kubánska vláda systematicky poškodzuje bilaterálne vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a nezasahovaní do vnútorných záležitostí," uviedol Núňez na tlačovej konferencii.
Kritizoval "nedávne a neprípustné komentáre ministra zahraničia Bruna Rodrígueza Parrillu, trvalé nepriateľstvo a neustále útoky Kuby proti bolívijskej ústavnej vláde".
Bolívijská dočasná vláda už prerušila vzťahy s ľavicovou Venezuelou, čím zvýšila jej medzinárodnú izoláciu, poznamenala DPA.
Bolívijčania si 3. mája zvolia nového prezidenta a parlament.
Predchádzajúci prezident Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra 2019 sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe. To mu síce bolívijská ústava neumožňovala, ale ústavný súd mu v roku 2017 udelil výnimku.
Po prezidentských voľbách vypukli v krajine násilné protesty ktoré si vyžiadali desiatky obetí na životoch.
Morales 10. novembra 2019 po troch týždňoch demonštrácií odstúpil a následne odcestoval do Mexika, ktoré mu poskytlo azyl. Za dočasnú bolívijskú prezidentku sa 12. novembra vyhlásila podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.