Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa AFP prokurátori požiadali o väzbu pre 53-ročnú Áňezovú a dvoch ministrov jej dočasnej vlády ako "preventívne" opatrenie.
Autor TASR
La Paz 13. marca (TASR) - Bolívijskí prokurátori sa domáhajú šesťmesačnej vyšetrovacej väzby pre exprezidentku Jeanine Áňezovú, ktorú zadržali v súvislosti s údajným prevratom v roku 2019 proti exprezidentovi Evovi Moralesovi. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP s tým, že dokument so žiadosťou má k dispozícii.
Podľa AFP prokurátori požiadali o väzbu pre 53-ročnú Áňezovú a dvoch ministrov jej dočasnej vlády ako "preventívne" opatrenie.
Trojicu zatkli v sobotu pre obvinenia z terorizmu, poburovania a sprisahania s cieľom zosadenia Moralesa, ktorý tvrdí, že išlo o prevrat.
Opoziční vodcovia v Bolívii odsúdili zatknutie trojice a organizácie pre ľudské práva zvolali na pondelok protesty vo viacerých mestách.
Po správach o zatknutí exprezidentky generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil "dôležitosť dodržiavania záruk riadneho procesu a úplnej transparentnosti v celom súdnom konaní".
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell zas vyzval na prijatie rezolúcie o "transparentnej spravodlivosti bez politického tlaku".
Áňezová z väzby v metropole La Paz zaslala listy EÚ a Organizácii amerických štátov, v ktorých ich žiada o vyslanie pozorovateľských misií do Bolívie.
Áňezová už v piatok oznámila, že na ňu a viacerých bývalých členov jej kabinetu bol vydaný zatykač za terorizmus, sprisahanie a protištátnu činnosť v súvislosti s údajným prevratom proti exprezidentovi Evovi Moralesovi v novembri 2019. Ľavicový prezident vtedy opustil Bolíviu po tom, čo v krajine vypukli protesty v súvislosti s údajnou manipuláciou hlasov počas prezidentských volieb v roku 2019.
Po Moralesovom odchode prevzala moc v krajine dočasná vláda na čele s pravicovou senátorkou Jeanine Áňezovou, ktorej nástup do prezidentského úradu vyvolal sériu protestov Moralesových stúpencov. Pri zrážkach s armádou vtedy zahynulo 23 demonštrantov.
Nové parlamentné a prezidentské voľby sa nakoniec uskutočnili 18. októbra 2020 a Moralesovo hnutie MAS ich presvedčivo vyhralo. Morales sa vrátil do Bolívie a Kongres následne udelil amnestiu tým ľudom, ktorých Áňezovej vláda obvinila v súvislosti s násilnými demonštráciami.
Podľa AFP prokurátori požiadali o väzbu pre 53-ročnú Áňezovú a dvoch ministrov jej dočasnej vlády ako "preventívne" opatrenie.
Trojicu zatkli v sobotu pre obvinenia z terorizmu, poburovania a sprisahania s cieľom zosadenia Moralesa, ktorý tvrdí, že išlo o prevrat.
Opoziční vodcovia v Bolívii odsúdili zatknutie trojice a organizácie pre ľudské práva zvolali na pondelok protesty vo viacerých mestách.
Po správach o zatknutí exprezidentky generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil "dôležitosť dodržiavania záruk riadneho procesu a úplnej transparentnosti v celom súdnom konaní".
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell zas vyzval na prijatie rezolúcie o "transparentnej spravodlivosti bez politického tlaku".
Áňezová z väzby v metropole La Paz zaslala listy EÚ a Organizácii amerických štátov, v ktorých ich žiada o vyslanie pozorovateľských misií do Bolívie.
Áňezová už v piatok oznámila, že na ňu a viacerých bývalých členov jej kabinetu bol vydaný zatykač za terorizmus, sprisahanie a protištátnu činnosť v súvislosti s údajným prevratom proti exprezidentovi Evovi Moralesovi v novembri 2019. Ľavicový prezident vtedy opustil Bolíviu po tom, čo v krajine vypukli protesty v súvislosti s údajnou manipuláciou hlasov počas prezidentských volieb v roku 2019.
Po Moralesovom odchode prevzala moc v krajine dočasná vláda na čele s pravicovou senátorkou Jeanine Áňezovou, ktorej nástup do prezidentského úradu vyvolal sériu protestov Moralesových stúpencov. Pri zrážkach s armádou vtedy zahynulo 23 demonštrantov.
Nové parlamentné a prezidentské voľby sa nakoniec uskutočnili 18. októbra 2020 a Moralesovo hnutie MAS ich presvedčivo vyhralo. Morales sa vrátil do Bolívie a Kongres následne udelil amnestiu tým ľudom, ktorých Áňezovej vláda obvinila v súvislosti s násilnými demonštráciami.
