Londýn 7. júla (TASR) - Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok oznámil, že odstúpi z funkcie. Proces výberu nového šéfa Konzervatívnej strany, a tým aj nového premiéra sa podľa neho začne okamžite, informuje TASR.
Johnson vo svojom vyhlásení pripustil, že v strane existuje vôľa, aby ho nahradil nový líder, a teda aby sa nový predseda postavil aj na čelo vlády.
Časový harmonogram výberu nového lídra konzervatívcov bude podľa Johnsona oznámený v priebehu budúceho týždňa, pričom sám chce ostať na čele strany, kým si nezvolí nového šéfa.
"Vedzte, že (post britského premiéra) považujem za najlepšiu prácu na svete a vzdávam sa jej so smútkom," povedal.
Britský premiér Boris Johnson číta vyhlásenie o jeho odstúpení z funkcie pred sídlom premiéra na Downing Street 10 v Londýne 7. júla 2022.Foto: TASR/AP
Komentátor televízie Sky News Adam Boulton upozornil, že Johnson vo svojom príhovore nepoužil slovo "odstupujem", ale namiesto toho povedal: "Dnes som vymenoval kabinet, ktorý bude spolu so mnou vo funkcii až dovtedy, kým nebude ustanovený nový líder." Ako pokračoval komentátor, proces voľby nového šéfa konzervatívcov môže podľa bežných procedúr trvať pomerne dlho. Je však možné, že poslanci vládnej strany si vyberú jedného kandidáta, ktorý by sa stal faktickým lídrom strany ešte do konca júla.
Johnson sa dostal pod tlak po tom, čo jeho kabinet ostal fakticky paralyzovaný po rezignácii niekoľkých ministrov a desiatok štátnych tajomníkov a ďalších predstaviteľov. Vo štvrtok ráno ho na odstúpenie vyzval aj čerstvo vymenovaný minister financií Nadhim Zahawi a demisiu po iba dvoch dňoch vo funkcii podala ministerka školstva Michelle Donelanová. Johnson ešte pred svojím popoludňajším vystúpením pred médiami doplnil chýbajúcich členov vo vláde.
Po tom, čo britské médiá v priebehu predpoludnia zverejnili správu, že Johnson sa chystá oznámiť rezignáciu z postu predsedu vlády, avšak s účinnosťou až na jeseň, ho kritici z radov vlastnej strany i opozície už v priebehu štvrtka vyzvali na okamžitý odchod. Opozičná Labouristická strana avizovala, že ak neodstúpi urýchlene, vyvolá v parlamente hlasovanie o vyslovení nedôvery.
Vzostup a pád britského premiéra Borisa Johnsona
Deň po zvolení za šéfa britskej Konzervatívnej strany sa bývalý minister zahraničných vecí a exprimátor Londýna Boris Johnson stal v poradí 14. britským premiérom od nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón. Do kresla predsedu britskej vlády zasadol 24. júla 2019 po odstúpení Theresy Mayovej.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. decembra 2019, ním vedená Konzervatívna strana získala v 650-člennej Dolnej snemovni parlamentu 365 kresiel, čo bolo o 47 viac ako v roku 2017. Dosiahla tak najlepší výsledok od roku 1987. Naopak, opozičná Labouristická strana na čele s Jeremym Corbynom zaznamenala najhorší volebný výsledok od roku 1935 a v novom parlamente obsadila iba 203 kresiel.
Excentrický politik Boris Johnson – známy svojím nekonvenčným správaním sa a vystupovaním, ktorý už ako chlapec vyhlasoval, že chce byť "kráľom sveta" – patril medzi najvýraznejších architektov brexitovej kampane v Spojenom kráľovstve. Okrem iného povedal, že "Európska únia mu pripadá ako zle navrhnutá spodná bielizeň, ktorá je niekde príliš tesná a inde zase nebezpečne voľná". Zástanca "tvrdého brexitu", teda úplnej odluky od štruktúr EÚ, si na brexitovej kampani vybudoval politickú kariéru, ktorá mu otvorila dvere na Downing Street 10, kde sídlia britskí premiéri. Médiá sa zhromaždili pred sídlom britského premiéra na Downing Street 10 v Londýne 7. júla 2022.Foto: TASR/AP
Boris Johnson vo svojom novoročnom posolstve 1. januára 2020 avizoval, že chce po sporoch okolo brexitu otvoriť novú kapitolu pre Spojené kráľovstvo. V príhovore prisľúbil, že jeho vláda urobí z najbližšieho desaťročia "desaťročie prosperity a príležitosti".
Jeho vládnutie poznačila pandémia ochorenia COVID-19, ruská vojenská invázia na Ukrajinu a aj ekonomické dôsledky rastúcich cien energií a tovarov. Počas uplynulého víkendu pochodovali centrom Londýna tisíce ľudí na protest proti prudko stúpajúcim životným nákladom.
Nespokojnosť obyvateľov s vládnutím Johnsona sa postupne stupňovala aj v radoch Konzervatívnej strany, k čomu výrazne prispievala tiež séria mnohých škandálov. Išlo napríklad o extrémne nákladnú rekonštrukciu bytu na Downing Street či niektoré nevyberané vyjadrenia v súvislosti s pandémiou koronovírusu. No predovšetkým to bola aféra súvisiaca s konaním večierkov počas covidového lockdownu v sídle premiéra na Downing Street, ktorá dostala názov Partygate.
Začiatkom júna 2022 sa ešte podarilo Johnsonovi ustáť hlasovanie o vyslovení nedôvery zo strany jeho Konzervatívnej strany. V priebehu mesiaca však politický tlak na premiéra rástol. Pre nesúhlas s jeho politikou začali postupne ministri a mnohí členovia jeho vlády podávať demisie. Od utorka do štvrtka tak urobilo celkovo 57 ministrov, štátnych tajomníkov a ďalších nižšie postavených štátnych činiteľov, ktorí nesúhlasia so zotrvaním Johnsona vo funkcii.
Napriek tomu, že Boris Johnson vyhlasoval, že neodstúpi, vo štvrtok svoje rozhodnutie zmenil. Proces výberu nového šéfa Konzervatívnej strany, a tým aj nového premiéra, sa podľa neho začne okamžite. Časový harmonogram výberu nového lídra konzervatívcov bude podľa Johnsona oznámený v priebehu budúceho týždňa, pričom sám chce ostať na čele strany, kým si nezvolí nového šéfa.
