Šéf európskej diplomacie zároveň pred europoslancami uviedol, že eurokomisia čoskoro navrhne nový mechanizmus, ktorý Únii umožní sankcionovať aktérov šíriacich dezinformácie.
Autor TASR Jaromír Novak
Štrasburg 8. marca (TASR) - Predstavitelia Európskej komisie v utorok pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu obhajovali rozhodnutie 27-člennej EÚ zakázať ruským médiám kontrolovaným štátom pôsobiť na území eurobloku. Informuje o tom vyslaný spravodajca TASR.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas diskusie o zahraničnom zasahovaní do politických procesov Únie a šírení dezinformácií odmietol kritikov, ktorí tvrdia, že dočasným zákazom agentúry Sputnik a televízie RT (Russia Today), k čomu došlo po ruskej invázii na Ukrajinu, EÚ ohrozuje slobodu informácií. Podľa jeho slov ide o rozhodujúce kroky na zamedzenie "informačnej vojny vedenej Kremľom".
"Nie sú to nezávislé médiá, sú to zbrane v manipulačnom ekosystéme Kremľa," opísal situáciu Borrell. Spresnil, že EÚ sa nesnaží rozhodovať o tom, čo je pravda a čo je lož, lebo nemáme ministerstvo pravdy, je však nevyhnutné zamerať sa na zahraničných aktérov, ktorí sa zámerne a koordinovane pokúšajú manipulovať informačné prostredie v EÚ.
Podľa jeho slov sú Moskvou kontrolované médiá súčasťou "dobre naolejovanej propagandistickej mašinérie" poskytujúcej neobjektívne správy o skutočných zámeroch Vladimira Putina.
"Ak sú informácie zlé, aj demokracia je zlá. Ak sú informácie systematicky otrávené klamstvami a prekrúcané, občania nemôžu jasne pochopiť realitu a ich politický úsudok je podobne prekrútený," odkázal Borrell.
Šéf európskej diplomacie zároveň pred europoslancami uviedol, že eurokomisia čoskoro navrhne nový mechanizmus, ktorý Únii umožní sankcionovať aktérov šíriacich dezinformácie.
Lotyšská poslankyňa Sandra Kalniete, ktorá je autorkou správy Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií (INGE), v tejto súvislosti uviedla, že pre EÚ je kľúčové čeliť zahraničným hrozbám v snahe zabrániť tomu, aby tretie krajiny poškodzovali demokracie.
"Nazvime veci pravými menami. Rusko, Čína a ďalšie autoritárske režimy naliali viac ako 300 miliónov dolárov do 33 krajín, aby zasahovali do demokratických procesov," povedala. Upozornila, že Putinova propagandistická mašinéria nebola zapnutá len 24. februára a v Európe funguje už po desaťročia s cieľom "otráviť a rozdeliť našu spoločnosť".
Kalniete navrhla, aby online platformy a technologické spoločnosti pozastavili všetky sociálne účty zapojené do "popierania, oslavovania a ospravedlňovania" Putinovej agresie, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Zároveň navrhla posilniť šírené obsahy v ruštine a ukrajinčine, aby EÚ odolala tlaku ruských dezinformácií.
Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová vo svojom prejave spresnila, že každá technologická platforma, ktorá dáva priestor Putinovej propagande alebo vyhovuje jeho žiadosti o cenzúru, je spolupáchateľom ruskej agresie. Podľa jej slov Putin chce, aby občania Ruska boli "apatickí", a v tejto súvislosti ocenila rozhodnutie streamovacej platformy Netflix pozastaviť svoje služby v Rusku.
Borrell aj Jourová na pôde EP vyjadrili hlboké znepokojenie nad cenzúrou v Rusku zavedenou po invázii na Ukrajinu, ktorá nezávislým novinárom hrozí väzením a odopiera občanom prístup k overeným informáciám o tom, čo ich vláda na Ukrajine robí.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas diskusie o zahraničnom zasahovaní do politických procesov Únie a šírení dezinformácií odmietol kritikov, ktorí tvrdia, že dočasným zákazom agentúry Sputnik a televízie RT (Russia Today), k čomu došlo po ruskej invázii na Ukrajinu, EÚ ohrozuje slobodu informácií. Podľa jeho slov ide o rozhodujúce kroky na zamedzenie "informačnej vojny vedenej Kremľom".
"Nie sú to nezávislé médiá, sú to zbrane v manipulačnom ekosystéme Kremľa," opísal situáciu Borrell. Spresnil, že EÚ sa nesnaží rozhodovať o tom, čo je pravda a čo je lož, lebo nemáme ministerstvo pravdy, je však nevyhnutné zamerať sa na zahraničných aktérov, ktorí sa zámerne a koordinovane pokúšajú manipulovať informačné prostredie v EÚ.
Podľa jeho slov sú Moskvou kontrolované médiá súčasťou "dobre naolejovanej propagandistickej mašinérie" poskytujúcej neobjektívne správy o skutočných zámeroch Vladimira Putina.
"Ak sú informácie zlé, aj demokracia je zlá. Ak sú informácie systematicky otrávené klamstvami a prekrúcané, občania nemôžu jasne pochopiť realitu a ich politický úsudok je podobne prekrútený," odkázal Borrell.
Šéf európskej diplomacie zároveň pred europoslancami uviedol, že eurokomisia čoskoro navrhne nový mechanizmus, ktorý Únii umožní sankcionovať aktérov šíriacich dezinformácie.
Lotyšská poslankyňa Sandra Kalniete, ktorá je autorkou správy Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií (INGE), v tejto súvislosti uviedla, že pre EÚ je kľúčové čeliť zahraničným hrozbám v snahe zabrániť tomu, aby tretie krajiny poškodzovali demokracie.
"Nazvime veci pravými menami. Rusko, Čína a ďalšie autoritárske režimy naliali viac ako 300 miliónov dolárov do 33 krajín, aby zasahovali do demokratických procesov," povedala. Upozornila, že Putinova propagandistická mašinéria nebola zapnutá len 24. februára a v Európe funguje už po desaťročia s cieľom "otráviť a rozdeliť našu spoločnosť".
Kalniete navrhla, aby online platformy a technologické spoločnosti pozastavili všetky sociálne účty zapojené do "popierania, oslavovania a ospravedlňovania" Putinovej agresie, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Zároveň navrhla posilniť šírené obsahy v ruštine a ukrajinčine, aby EÚ odolala tlaku ruských dezinformácií.
Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová vo svojom prejave spresnila, že každá technologická platforma, ktorá dáva priestor Putinovej propagande alebo vyhovuje jeho žiadosti o cenzúru, je spolupáchateľom ruskej agresie. Podľa jej slov Putin chce, aby občania Ruska boli "apatickí", a v tejto súvislosti ocenila rozhodnutie streamovacej platformy Netflix pozastaviť svoje služby v Rusku.
Borrell aj Jourová na pôde EP vyjadrili hlboké znepokojenie nad cenzúrou v Rusku zavedenou po invázii na Ukrajinu, ktorá nezávislým novinárom hrozí väzením a odopiera občanom prístup k overeným informáciám o tom, čo ich vláda na Ukrajine robí.
spravodajca TASR Jaromír Novak