Brusel 21. marca (TASR) - Európska únia by mala v pondelok schváliť stratégiu, ktorá zahŕňa zriadenie vojenskej sily rýchleho nasadenia v počte 5000 vojakov, a zároveň sa zaviaže zvýšiť svoje vojenské výdavky, aby mohla od roku 2025 v prípade potreby sama podnikať vojenské intervencie. V pondelok to naznačil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Borrell to uviedol pre začatím zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktorá sa koná na úrovni šéfov diplomacie a obrany.

"Schválime strategický kompas, ktorý nie je odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale súčasťou odpovede, pretože nás musí vojensky posilniť," povedal Borrell pred rokovaniami ministrov.

Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti upozornila na preambulu dokumentu, ktorý má schvaľovať Rada ministrov a v ktorom sa uvádza, že EÚ je kolektívne "nedostatočne vybavená na to, aby dokázala čeliť súčasným hrozbám a výzvam".

Na vytvorenie jednotiek síl rýchleho nasadenia v počte 5000 vojakov Únia chce využiť spoločné bojové skupiny zriadené v roku 2007, ktoré sú operačné, ale nikdy neboli nasadené - buď pre nedostatok politickej vôle alebo nedostatok finančných prostriedkov.

Vojenské sily EÚ budú pozostávať z pozemných, vzdušných a námorných zložiek a budú vybavené vhodnými dopravnými kapacitami, aby boli schopné "zasahovať pri záchrane a evakuácii európskych občanov" uviaznutých v krajinách a regiónoch, kde prebieha nejaký konflikt.

AFP upozornila, že Európanom napríklad chýbali kapacity na to, aby nahradili Američanov počas evakuácie svojich občanov z Kábulu v auguste 2021 potom, ako sa v Afganistane k moci dostal Taliban.

Lídri EÚ budú o svojich vojenských záväzkoch vo štvrtok diskutovať spolu s americkým prezidentom Joeom Bidenom na mimoriadnom summite NATO v Bruseli. Hneď na to bude pokračovať dvojdňový summit EÚ, ktorý bude riešiť aj dôsledky vojny na Ukrajine a bezpečnostné otázky v Európe.

Po ruskej invázii na Ukrajinu Spojené štáty nasadili do Európy viac ako 100.000 vojakov, aby pomohli posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Jednou z tém summitu NATO bude aj zdieľanie nákladov spojených s navýšenou vojenskou kapacitou v pobaltských štátoch, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku.

Európania chcú zároveň v rámci EÚ investovať do vojenských spôsobilostí, ktoré im teraz chýbajú, najmä do bezpilotných lietadiel, bojových systémov, tankov, protivzdušnej obrany a protitankových systémov. "Tieto kroky sú ambiciózne, ale dosiahnuteľné, ak budeme mať trvalý politický záväzok," uviedol Borrell s odkazom na iniciatívu strategický kompas, ktorú vypracovala ním vedená Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

spravodajca TASR Jaromír Novak