Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V stredu oboch politikov prijali generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Brusel 18. augusta (TASR) - Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell sa vo štvrtok doobeda v Bruseli stretol za jedným stolom so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim. Cieľom tejto schôdzky je pokročiť v dialógu medzi Belehradom a Prištinou a zmierniť napätie, ktoré medi oboma stranami vzrástlo koncom júla tohto roku. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Vučič podľa agentúry DPA pred stretnutím vyhlásil, že pôjde o ťažké rokovania, lebo Srbi a Kosovčania sa nezhodujú v skoro žiadnej zo sporných tém.
V stredu oboch politikov prijali generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák.
EÚ napomáha dialógu medzi Srbskom a Kosovom od roku 2011. Lajčák koncom apríla vyjadril nádej, že sa mu ešte v priebehu leta podarí dostať lídrov oboch krajín do Bruselu a dospieť ku kompromisom, ktoré upokoja situáciu. Koncom júla však došlo k zvýšeniu napätia a dokonca streľbe na srbsko-kosovských hraniciach.
Stalo sa tak po tom, ako Priština chcela od 1. augusta zaviesť recipročné opatrenie, podľa ktorého mali osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti nahradiť tieto počas pobytu v krajine dočasným dokladom. Etnickí Srbi, ktorí majú evidenčné čísla vozidiel vydané Srbskom, ich mali do dvoch mesiacov vymeniť za kosovské. To vyvolalo na srbskej stane rozsiahle protesty a blokády hraničných priechodov.
Stoltenberg v stredu po stretnutí s Vučičom a Kurtim konštatoval, že mierová misia pod vedením NATO (KFOR) má v Kosove takmer 4000 vojakov, ktorí sú pripravení "primerane" zasiahnuť, ak sa situácia zhorší a zaistiť bezpečnosť a slobodu pohybu pre všetkých obyvateľov Kosova.
Kosovský premiér po návšteve sídla NATO v rozhovore pre týždenník Politico uviedol, že existuje riziko, že môže dôjsť k prehĺbeniu napätia so Srbskom. Zároveň vyjadril nádej, že KFOR zabráni "prekážkam, ktoré bránia slobode pohybu, ale aj bezpečnosti našich policajných síl a občanov". Podľa Kurtiho by však aj EÚ mala byť v otázke Kosova "rozhodnejšia, jednoznačnejšia a aktívnejšia".
Vučič podľa agentúry DPA pred stretnutím vyhlásil, že pôjde o ťažké rokovania, lebo Srbi a Kosovčania sa nezhodujú v skoro žiadnej zo sporných tém.
V stredu oboch politikov prijali generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák.
EÚ napomáha dialógu medzi Srbskom a Kosovom od roku 2011. Lajčák koncom apríla vyjadril nádej, že sa mu ešte v priebehu leta podarí dostať lídrov oboch krajín do Bruselu a dospieť ku kompromisom, ktoré upokoja situáciu. Koncom júla však došlo k zvýšeniu napätia a dokonca streľbe na srbsko-kosovských hraniciach.
Stalo sa tak po tom, ako Priština chcela od 1. augusta zaviesť recipročné opatrenie, podľa ktorého mali osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti nahradiť tieto počas pobytu v krajine dočasným dokladom. Etnickí Srbi, ktorí majú evidenčné čísla vozidiel vydané Srbskom, ich mali do dvoch mesiacov vymeniť za kosovské. To vyvolalo na srbskej stane rozsiahle protesty a blokády hraničných priechodov.
Stoltenberg v stredu po stretnutí s Vučičom a Kurtim konštatoval, že mierová misia pod vedením NATO (KFOR) má v Kosove takmer 4000 vojakov, ktorí sú pripravení "primerane" zasiahnuť, ak sa situácia zhorší a zaistiť bezpečnosť a slobodu pohybu pre všetkých obyvateľov Kosova.
Kosovský premiér po návšteve sídla NATO v rozhovore pre týždenník Politico uviedol, že existuje riziko, že môže dôjsť k prehĺbeniu napätia so Srbskom. Zároveň vyjadril nádej, že KFOR zabráni "prekážkam, ktoré bránia slobode pohybu, ale aj bezpečnosti našich policajných síl a občanov". Podľa Kurtiho by však aj EÚ mala byť v otázke Kosova "rozhodnejšia, jednoznačnejšia a aktívnejšia".
