Brusel 26. mája (TASR) - Podpredseda Európskej komisie a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v nedeľu opäť vyzval na prímerie v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov odvlečených do tejto palestínskej enklávy po vlaňajšom útoku na Izrael. Urobil tak po rokovaniach v Bruseli s novým premiérom Palestínskej samosprávy Mohammadom Mustafóm, informuje agentúra DPA.

"Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli okamžitý pokoj zbraní, prepustenie všetkých rukojemníkov a zmiernili humanitárnu katastrofu, ktorá sa odohráva v Pásme Gazy," vyhlásil Borrell na tlačovej konferencii spolu s Mustafóm a nórskym ministrom zahraničných vecí Espenom Barthom Eidem.

Trojica sa v belgickej metropole stretla s donormi Palestínskej samosprávy, ktorá kontroluje Západný breh Jordánu. Rokovali spolu o novej vláde vedenej Mustafóm na tomto území.

"Funkčná Palestínska samospráva je aj v záujme Izraela, pretože na dosiahnutie mieru potrebujeme silnú Palestínsku samosprávu, nie slabšiu," citovala agentúra AFP Borrella.

Nórsko, ktoré nie je členom Európskej únie, v stredu spolu so Španielskom a Írskom oznámilo, že koncom mája oficiálne uzná Palestínu ako štát. Samotná EÚ by k takémuto kroku mohla pristúpiť až vtedy, keby palestínsky štát uznalo všetkých jej 27 členských štátov.

Borrell v súvislosti s obvineniami, že Izrael v Pásme Gazy pácha genocídu, povedal, že by sa mali vyšetriť v súlade s piatkovým rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora. Zdôraznil však, že zatiaľ ide len o obvinenia.

Najvyšší súd OSN Izraelu nariadil okamžite zastaviť vojenskú ofenzívu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. MSD okrem toho rozhodol, že Izrael musí ponechať otvorený hraničných priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom, aby umožnil neobmedzenú prepravu humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy. Vyzval i na bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov zajatých teroristickými palestínskymi komandami počas ich vpádu na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Agentúra AFP vo svojej správe objasnila, že rozhodnutia MSD sú síce právne záväzné, ale chýbajú mechanizmy na ich presadzovanie.

Vojna v Pásme Gazy sa začala po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal smrť viac ako 1170 ľudí, väčšinou civilistov.

Ďalších asi 250 ľudí útočníci zavliekli do Pásma Gazy, kde ich držia ako rukojemníkov. Po jednej výmene za palestínskych väzňov počas prímeria na prelome novembra a decembra ich v Gaze podľa odhadov Izraela zostáva ešte 121 vrátane 37 mŕtvych.

Izraelská odvetná ofenzíva pripravila v Pásme Gazy o život najmenej 35.984 ľudí, väčšinou žien a detí, vyplýva z údajov poskytnutých palestínskym ministerstvom zdravotníctva.