Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EÚ sa pokúša normalizovať vzťahy medzi oboma krajinami, 15 rokov po tom, čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
Autor TASR
Brusel 3. mája (TASR) - Lídri Srbska a Kosova sa v utorok nedohodli na opatreniach na zníženie napätia medzi oboma balkánskymi susedmi. Na rozhovory sprostredkované Európskou úniou mali v Bruseli niekoľko hodín. V utorok neskoro večer oznámil tento výsledok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Žiaľ, lídri dnes nedokázali dospieť k dohode. A mám obavy, že zrejme budeme čeliť - dúfam, že nie - kritickej situácii," povedal Borrell médiám a apeloval, aby sa "čoskoro" konali ďalšie rozhovory.
Borrell sprostredkoval rokovania srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho.
EÚ sa pokúša normalizovať vzťahy medzi oboma krajinami, 15 rokov po tom, čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska. V posledných mesiacoch totiž dochádza k násilnostiam na severe Kosova, kde žijú Srbi.
Kosovo, ktoré je v súčasnosti takmer výlučne obývané etnickými Albáncami, sa od Srbska odtrhlo v roku 1999 s podporou Severoatlantickej aliancie (NATO) a v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť, hoci Srbsko ju stále neuznáva.
Rozhovory v Bruseli boli pokračovaním predchádzajúcich stretnutí o 11-bodovom mierovom pláne podporovanom Úniou. Naposledy sa takéto stretnutie konalo v Severnom Macedónsku v marci, keď obe strany dosiahli predbežnú dohodu o zavedení opatrení, ktorá však neobsahovala podrobnosti ani konečné termíny.
Plánovaná dohoda počíta s tým, že Belehrad oficiálne neuzná Kosovo podľa medzinárodného práva, ale bude brať ohľad na štátnosť svojej bývalej provincie.
To znamená, že Srbsko by malo predovšetkým uznávať kosovské pasy, evidenčné čísla vozidiel a colné doklady, čo doteraz nerobilo.
Kosovo bude zasa povinné inštitucionálne zaistiť práva etnických Srbov v krajine. Kameňom úrazu je zatiaľ to, že Kosovo nevytvorilo združenie srbských samospráv, ktoré má chrániť záujmy a práva Srbov v Kosove.
Borrell v utorok neskoro večer naznačil, že ak zlyhajú aj ďalšie rokovania, ani jednu z týchto dvoch krajín neprijmú do EÚ. Srbsko je oficiálne kandidátskou krajinou od roku 2012 a Kosovo je zatiaľ pokladané len za potenciálnu kandidátsku krajinu.
"Žiaľ, lídri dnes nedokázali dospieť k dohode. A mám obavy, že zrejme budeme čeliť - dúfam, že nie - kritickej situácii," povedal Borrell médiám a apeloval, aby sa "čoskoro" konali ďalšie rozhovory.
Borrell sprostredkoval rokovania srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho.
EÚ sa pokúša normalizovať vzťahy medzi oboma krajinami, 15 rokov po tom, čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska. V posledných mesiacoch totiž dochádza k násilnostiam na severe Kosova, kde žijú Srbi.
Kosovo, ktoré je v súčasnosti takmer výlučne obývané etnickými Albáncami, sa od Srbska odtrhlo v roku 1999 s podporou Severoatlantickej aliancie (NATO) a v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť, hoci Srbsko ju stále neuznáva.
Rozhovory v Bruseli boli pokračovaním predchádzajúcich stretnutí o 11-bodovom mierovom pláne podporovanom Úniou. Naposledy sa takéto stretnutie konalo v Severnom Macedónsku v marci, keď obe strany dosiahli predbežnú dohodu o zavedení opatrení, ktorá však neobsahovala podrobnosti ani konečné termíny.
Plánovaná dohoda počíta s tým, že Belehrad oficiálne neuzná Kosovo podľa medzinárodného práva, ale bude brať ohľad na štátnosť svojej bývalej provincie.
To znamená, že Srbsko by malo predovšetkým uznávať kosovské pasy, evidenčné čísla vozidiel a colné doklady, čo doteraz nerobilo.
Kosovo bude zasa povinné inštitucionálne zaistiť práva etnických Srbov v krajine. Kameňom úrazu je zatiaľ to, že Kosovo nevytvorilo združenie srbských samospráv, ktoré má chrániť záujmy a práva Srbov v Kosove.
Borrell v utorok neskoro večer naznačil, že ak zlyhajú aj ďalšie rokovania, ani jednu z týchto dvoch krajín neprijmú do EÚ. Srbsko je oficiálne kandidátskou krajinou od roku 2012 a Kosovo je zatiaľ pokladané len za potenciálnu kandidátsku krajinu.
