Bosna pozostáva zo srbskej entity, moslimsko-chorvátskej entity a centrálnej vlády, ktorá obe spája v krehkom partnerstve.
Autor TASR
Sarajevo 8. októbra (TASR) - V Bosne a Hercegovine sa v nedeľu konali prezidentské a parlamentné voľby. Voliči rozhodovali o novom zložení predsedníctva (prezídia) Bosny a Hercegoviny, trojčlenného kolektívneho prezidentského orgánu zloženého zo zástupcov Srbov, Chorvátov a Moslimov (Bosniakov).
Nacionalista Milorad Dodik zaznamenal víťazstvo v hlasovaní o srbské kreslo v tripartite. Porazil doterajšieho držiteľa úradu, umierneného Mladena Ivaniča. Chorvátske kreslo si vybojoval Željko Komšič, ktorý na poste nahradí Dragana Čoviča. Bosniakov bude reprezentovať Šefik Džaferovič, ktorý nahradí Bakira Izetbegoviča.
Voliči okrem toho rozhodovali o obsadení kresiel vo viacerých parlamentoch - federálnom zákonodarnom zbore, parlamentoch oboch častí krajiny, ktorými sú moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny a Republika srbská -, ako aj desiatich regionálnych zhromaždeniach jednotlivých kantónov (žúp).
V Republike srbskej volili tiež tamojšieho nového prezidenta; od roku 2010 ním bol po dve volebné obdobia Milorad Dodik, otvorene proruský politik, ktorý presadzuje osamostatnenie sa Srbov od zvyšku Bosny. Volebná účasť dosiahla 53,3 percenta a hlasovať mohlo 3,3 milióna oprávnených voličov, uvádza agentúra DPA.
Predvolebná kampaň sa niesla v znamení rozdeľujúcej rétoriky pripomínajúcej časy vojny. Hlavné strany jednotlivých etnických skupín majú nacionalistické programy, ktoré neponúkajú jasné ekonomické ani politické vízie. Kampaň poznačilo bezprecedentné množstvo porušení zákona a zneužitia verejných financií.
Bosna pozostáva zo srbskej entity, moslimsko-chorvátskej entity a centrálnej vlády, ktorá obe spája v krehkom partnerstve. Voľby prispeli k zintenzívneniu napätia medzi bosnianskymi Moslimami a bosnianskymi Srbmi, ktorí proti sebe stoja od podpísania Daytonskej mierovej dohody v roku 1995, ktorá ukončila občiansku vojnu.
Nacionalista Milorad Dodik zaznamenal víťazstvo v hlasovaní o srbské kreslo v tripartite. Porazil doterajšieho držiteľa úradu, umierneného Mladena Ivaniča. Chorvátske kreslo si vybojoval Željko Komšič, ktorý na poste nahradí Dragana Čoviča. Bosniakov bude reprezentovať Šefik Džaferovič, ktorý nahradí Bakira Izetbegoviča.
Voliči okrem toho rozhodovali o obsadení kresiel vo viacerých parlamentoch - federálnom zákonodarnom zbore, parlamentoch oboch častí krajiny, ktorými sú moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny a Republika srbská -, ako aj desiatich regionálnych zhromaždeniach jednotlivých kantónov (žúp).
V Republike srbskej volili tiež tamojšieho nového prezidenta; od roku 2010 ním bol po dve volebné obdobia Milorad Dodik, otvorene proruský politik, ktorý presadzuje osamostatnenie sa Srbov od zvyšku Bosny. Volebná účasť dosiahla 53,3 percenta a hlasovať mohlo 3,3 milióna oprávnených voličov, uvádza agentúra DPA.
Predvolebná kampaň sa niesla v znamení rozdeľujúcej rétoriky pripomínajúcej časy vojny. Hlavné strany jednotlivých etnických skupín majú nacionalistické programy, ktoré neponúkajú jasné ekonomické ani politické vízie. Kampaň poznačilo bezprecedentné množstvo porušení zákona a zneužitia verejných financií.
Bosna pozostáva zo srbskej entity, moslimsko-chorvátskej entity a centrálnej vlády, ktorá obe spája v krehkom partnerstve. Voľby prispeli k zintenzívneniu napätia medzi bosnianskymi Moslimami a bosnianskymi Srbmi, ktorí proti sebe stoja od podpísania Daytonskej mierovej dohody v roku 1995, ktorá ukončila občiansku vojnu.