Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka.
Autor TASR
Sarajevo 24. decembra (TASR) - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podporuje politiku bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika a vyhlasuje, že jeho konanie nepredstavuje hrozbu pre mier v Bosne a Hercegovine ani v širšom balkánskom regióne.
Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.
"Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít," uviedol Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.
"Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu," povedal Lavrov.
Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.
Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.
Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.
"Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít," uviedol Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.
"Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu," povedal Lavrov.
Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.
Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.
