Bosnianskosrbského prezidenta obviňujú z popierania genocídy v Srebrenici.
Autor TASR
Sarajevo 10. júna (TASR) - Hnutie Matky Srebrenice a ďalšia organizácia združujúca pozostalých obetí masakry v bosnianskom meste podali dnes trestné oznámenie na bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, ktorého obviňujú z popierania genocídy v Srebrenici.
V zdôvodnení podľa mediálnych zdrojov pripomenuli, že najvyšší predstaviteľ bosnianskych Srbov sa opakovane na verejnosti vyslovil o obetiach s maximálnou bezohľadnosťou a bez známok piety.
Aj keď Milorad Dodik v polovici apríla po prvý raz navštívil pamätné miesto Potočari, pripomínajúce obete masakry v Srebrenici, na júlových spomienkových podujatiach pri príležitosti 20. výročia tamojšej genocídy sa zúčastniť nemieni, pripomína tlačová agentúra APA.
Pred dvoma dňami to v Belehrade zdôvodnil slovami, že nemieni svojou prítomnosťou legalizovať niečo, čo sa z výlučne politických dôvodov označuje za genocídu.
Za masakru v Srebrenici z júla 1995 sa už pred Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zodpovedalo viacero dôstojníkov bosnianskosrbských ozbrojených síl, ako aj niekdajší prezident Radovan Karadžič a vrchný veliteľ Ratko Mladič. V Srebrenici a jej okolí prišlo vtedy o život okolo 8000 bosnianskych Moslimov, ktorých páchatelia pochovali vo viacerých masových hroboch.
V zdôvodnení podľa mediálnych zdrojov pripomenuli, že najvyšší predstaviteľ bosnianskych Srbov sa opakovane na verejnosti vyslovil o obetiach s maximálnou bezohľadnosťou a bez známok piety.
Aj keď Milorad Dodik v polovici apríla po prvý raz navštívil pamätné miesto Potočari, pripomínajúce obete masakry v Srebrenici, na júlových spomienkových podujatiach pri príležitosti 20. výročia tamojšej genocídy sa zúčastniť nemieni, pripomína tlačová agentúra APA.
Pred dvoma dňami to v Belehrade zdôvodnil slovami, že nemieni svojou prítomnosťou legalizovať niečo, čo sa z výlučne politických dôvodov označuje za genocídu.
Za masakru v Srebrenici z júla 1995 sa už pred Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zodpovedalo viacero dôstojníkov bosnianskosrbských ozbrojených síl, ako aj niekdajší prezident Radovan Karadžič a vrchný veliteľ Ratko Mladič. V Srebrenici a jej okolí prišlo vtedy o život okolo 8000 bosnianskych Moslimov, ktorých páchatelia pochovali vo viacerých masových hroboch.