Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bosna žiada o členstvo v EÚ v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do eurozóny.
Autor TASR
,aktualizované Sarajevo 15. februára (TASR) - Bosniansky prezident Dragan Čovič predložil dnes v Bruseli holandskému ministrovi zahraničných vecí Bertovi Koendersovi žiadosť svojej krajiny o členstvo v Európskej únii. Oznámila to agentúra AP.
Bosna žiada o členstvo v EÚ v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do eurozóny. Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta.
Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v tomto bloku v roku 2008, keď s EÚ podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu - 13 rokov po ukončení krvavej občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu eticky rozdelenú.
Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu nutných reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.
"Vidíme, že náš sused Chorvátsko je už takmer členským štátom, Čierna Hora sa nachádza v integračnom procese, rovnako ako Srbsko. Bosna a Hercegovina je takisto súčasťou toho svetadielu. Sme si vedomí toho, že je to naša úloha, že to musíme dokázať," uviedol Čovič pri predkladaní žiadosti.
Bosna žiada o členstvo v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do tohto bloku. Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta. Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v EÚ v roku 2008, keď podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu.
"Je to začiatok dlhej cesty. Členstvo nie je možné v škále niekoľkých mesiacov alebo ani niekoľkých rokov," vyhlásil eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení únie Johannes Hahn.
Holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders, ktorý od Čoviča prijal žiadosť Bosny o členstvo v bloku, doložil, že žiadosť sa bude zvažovať iba vtedy, ak zo strany Sarajeva dôjde k "výraznému posunu v implementácii reformnej agendy", čo znamená, že krajina teraz nedostane štatút kandidáta.
K dnešnému kroku Bosny došlo 20 rokov po ukončení občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu etnicky rozdelenú a vyžiadala si 100.000 mŕtvych. Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.
Bosniansku občiansku vojnu ukončila Daytonská mierová zmluva z roku 1995. Konflikt však rozdelil krajinu na prevažne bosniacky a chorvátsky región Federácie Bosny a Hercegoviny, a prevažne srbský región Republiky srbskej. Zmluva nastolila národnú vládu, ktorej prezidentský úrad zdieľajú predstavitelia všetkých troch národností.
Bosna žiada o členstvo v EÚ v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do eurozóny. Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta.
Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v tomto bloku v roku 2008, keď s EÚ podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu - 13 rokov po ukončení krvavej občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu eticky rozdelenú.
Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu nutných reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.
"Vidíme, že náš sused Chorvátsko je už takmer členským štátom, Čierna Hora sa nachádza v integračnom procese, rovnako ako Srbsko. Bosna a Hercegovina je takisto súčasťou toho svetadielu. Sme si vedomí toho, že je to naša úloha, že to musíme dokázať," uviedol Čovič pri predkladaní žiadosti.
Bosna žiada o členstvo v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do tohto bloku. Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta. Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v EÚ v roku 2008, keď podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu.
"Je to začiatok dlhej cesty. Členstvo nie je možné v škále niekoľkých mesiacov alebo ani niekoľkých rokov," vyhlásil eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení únie Johannes Hahn.
Holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders, ktorý od Čoviča prijal žiadosť Bosny o členstvo v bloku, doložil, že žiadosť sa bude zvažovať iba vtedy, ak zo strany Sarajeva dôjde k "výraznému posunu v implementácii reformnej agendy", čo znamená, že krajina teraz nedostane štatút kandidáta.
K dnešnému kroku Bosny došlo 20 rokov po ukončení občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu etnicky rozdelenú a vyžiadala si 100.000 mŕtvych. Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.
Bosniansku občiansku vojnu ukončila Daytonská mierová zmluva z roku 1995. Konflikt však rozdelil krajinu na prevažne bosniacky a chorvátsky región Federácie Bosny a Hercegoviny, a prevažne srbský región Republiky srbskej. Zmluva nastolila národnú vládu, ktorej prezidentský úrad zdieľajú predstavitelia všetkých troch národností.
