Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia.
Autor TASR
Banja Luka 19. júna (TASR) – Bývalý bosnianskosrbský politik, básnik a psychiater Radovan Karadžič, v súčasnosti zadržiavaný kvôli obvineniam z vojnových zločinov, sa narodil 19. júna 1945 v Petnjici (dnes Čierna Hora) a bude mať 70 rokov.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho obvinil z vojnových zločinov vrátane genocídy voči civilistom z radov bosnianskych Moslimov a bosnianskych Chorvátov počas vojny v Bosne.
Medzi jeho najťažšie obvinenia patrí 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí, a masakra bosnianskych Moslimov v Srebrenici.
Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia. Narodil sa 19. júna 1945 v dedine Petnjica v Čiernej Hore. Po štúdiách sa stal profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu, vyšlo mu niekoľko básnických zbierok.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď sa stal spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine. Karadžič pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval túto krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti.
Štátny útvar Bosna a Hercegovina vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Krátko potom vypukla v Bosne občianska vojna.
V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.
ICTY ho obvinil 25. júla 1995. Vydali naňho medzinárodný zatykač. Príslušníci medzinárodnej mierovej misie IFOR ho v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke (druhé najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny, najväčšie a de facto hlavné mesto autonómnej entity Republiky Srbskej, RS) nemohli zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.
Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej v Bosne, pokým nedôjde k jeho zatknutiu. Príslušníci Stabilizačných síl v Bosne (SFOR) pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu na jeho zatknutie.
Biljana Plavšičová, vtedajšia prezidentka RS, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu ICTY.
Keď sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS, stal sa terčom celosvetového pátrania. Správy v médiách o tom, kde Karadžiča videli, neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšič. Mesiac predtým ho údajne bez maskovania videli na obede s manželkou.
Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.
Súdny proces proti nemu sa začal 26. októbra 2009. Obvinený sa obhajoval sám. Pred súdom svedčilo takmer 600 svedkov obžaloby a obhajoby. Súdny proces sa skončil 7. októbra 2014. Vynesenie rozsudku sa očakáva v decembri 2015.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho obvinil z vojnových zločinov vrátane genocídy voči civilistom z radov bosnianskych Moslimov a bosnianskych Chorvátov počas vojny v Bosne.
Medzi jeho najťažšie obvinenia patrí 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí, a masakra bosnianskych Moslimov v Srebrenici.
Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia. Narodil sa 19. júna 1945 v dedine Petnjica v Čiernej Hore. Po štúdiách sa stal profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu, vyšlo mu niekoľko básnických zbierok.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď sa stal spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine. Karadžič pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval túto krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti.
Štátny útvar Bosna a Hercegovina vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Krátko potom vypukla v Bosne občianska vojna.
V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.
ICTY ho obvinil 25. júla 1995. Vydali naňho medzinárodný zatykač. Príslušníci medzinárodnej mierovej misie IFOR ho v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke (druhé najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny, najväčšie a de facto hlavné mesto autonómnej entity Republiky Srbskej, RS) nemohli zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.
Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej v Bosne, pokým nedôjde k jeho zatknutiu. Príslušníci Stabilizačných síl v Bosne (SFOR) pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu na jeho zatknutie.
Biljana Plavšičová, vtedajšia prezidentka RS, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu ICTY.
Keď sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS, stal sa terčom celosvetového pátrania. Správy v médiách o tom, kde Karadžiča videli, neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšič. Mesiac predtým ho údajne bez maskovania videli na obede s manželkou.
Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.
Súdny proces proti nemu sa začal 26. októbra 2009. Obvinený sa obhajoval sám. Pred súdom svedčilo takmer 600 svedkov obžaloby a obhajoby. Súdny proces sa skončil 7. októbra 2014. Vynesenie rozsudku sa očakáva v decembri 2015.
